Arbeit Macht Frei

Naozaj neviem prečo som tomu dala taký názov. Len tak som si surfovala po vlnách internetu po stránke koncentráku.História je niečo, v čom sa skrýva toľko prehliadnutých maličkostí. Niekedy by som chcela prežiť deň v inom storočí.Ktovie, či aj tam ľudia riešili otázky,ako my dnes. Napríklad otázky viery.Či nejaký starý muž s tvrdými dlaňami, ohnutým chrbátom a opálenou tvárou sa niekedy zamyslel nad tým, či veriť alebo neveriť v Boha? Alebo či nejaká dievčina v jednoduchých šatách a zapletených vrkočoch mala depku z toho, že Boh k nej nehovorí.Alebo taký princ s vyhliadkou, že bude kráľom, či sa dakedy zamýšľal nad nespravodlivosťou života? Možno áno a bolo by to veľmi zaujímavé vedieť.Aspoň mňa by to zaujímalo,lebo niekedy sa šíria povetrím vety,že dnešná mládež to má ťažšie,ako tá v minulosti,keď nebolo toľko vplyvov. Taký mladý chalan, či mladé dievča vtedy, mali vštepenú úctvu voči Bohu a poverčivý strach. Ale aj tak si myslím, že dakedy sa v duši búrili voči tomu, že dakto má viac, ako oni,že môže študovať a že môže sa pekne obliekať.No a dnešný chalan a dnešné dievča sa vôbec búria voči existencii Boha. No dobre, to je jedno.Ale aj tak by som chcela prežiť jedeň deň na hrade, jeden deň v spoločnosti poddaných, jeden deň počas vojny, jeden deň...ale aj tak,som rada, že žijem dnes. A nemyslím si, že Arbeit Mach Frei.

Čo myslíš?

Aha pršííí.Ach jaj a dnes sme mali grilovať.Mali by sme sa sťažovať,nie?Veď sme ľudia.Tak sa sťažujeme nooooo. Aké to musí byť pre Boha počúvanie sťažností každý deň a niečo,čo urobil,či neurobil,na maličkosti,ako dážď a sneh a slnko a mesiac.A slnko je prihorúce a vietor je prisilný a mesiac vplýva na zlý spánok a dnes by nemuselo pršať...film Bruce všemohúci je skvelým príkladom toho, ako sa my,ako ľudia pozeráme na to, čo Boh robí. Aspoň pre mňa mal ten film význam. Prečo som taká a nie taká.Prečo sa mi nedarí a dakomu sa darí. Musí to ísť na nervy.Predstavujem si,že sa Boh ráno zobudí.(Dobre, ja viem že nespí) A povie si: "hmmm, dnes bude pršať." A začne pršať. A zrazu mu zazvoní telefón a po zdvihnutí sa ozve"Bože, ďakujem Ti za dážď", Ďalšíe hovory: "prečo zase leje? dnes malo byť predsa pekne" "Bože Ty ma nepočúvaš,keď sa modlím?" "To je skvelé, že dnes prší,lebo aspoň nemusím ísť na túru" "Hlúpy dážď znicí mi účes" "Hurá aspoň mi zakvitnú kvety"....a tak to ide celý deň.A okrem toho iné sťažnosti a prosby a dookola aaaaaaaa. Mňa by rozhodilo.
Mali by sme padnúť na kolená a prosiť o odpustenie.

Iba talk

Rozprávajme sa...iba sa rozprávajme.Nič viac.Rozprávajme sa o tom,ako bolo včera v práci.A prečo celkom dobre.O tom,prečo som telefonovala s Džankou a prečo niekedy chýbajú tí priatelia,ktorí sú najďalej. Ako sa darí štátnicujúcim a prečo sú veci tak,ako sú.Prečo sa niečo z minulosti vracia práve teraz? Už viem prečo chýbajú vzdialení priatelia,lebo oni vedia, čo sa stalo. Hovorme o tom,aké bolo balenie bytu LeeAnn a behanie po schodoch hore a dole a hore a dole.Ako bolo v Kauflande, u Milušky, doma a na minipárty.Aká bola cesta domov v noci.Prečo niektorí ľudia opravujú auto až vtedy,keď všetci už spia.Ako sa ráno nechcelo vstávať. A ako teplo je,aj keď je ešte len skoro.Čo ja viem...prejdime z povrchu hlbšie. Toto je blud, nedáva to nejaký zmysel nikomu,kto sa nikdy nechcel len tak zamyslieť a spájať písmenká do viet.Vďaka Bože,že si stvoril človeka,ktorý vymyslel písmo a vďaka aj za toho,kto vymyslel knihu. hej a ďakujem aj za mix rôznych jazykov,ktorý je na svete,takže si pekne pozdravme Nachvamdis alebo See ya.

News

Tím staršej mládeže tzv.college sa včera zišiel v hojnom počte.Z pôvodne 8 člennej skupiny sa stretli 3+1 hosť a vydali sa na cestu na Kvašnú vodu.Lesom zablateným smerom do kopca,dostali sa až na miesto činu.Osviežili svoje hrdlá a zasadli k bojovej porade s podtitulom práca v chaose.Nakoniec sa im podarilo naškrabať nejaký plán na stredajši mládež a rozbehli sa na detské ihrisko a hojdačky.Tam strávili pár veselých chvíľ a opustili letovisko,aby stihli autobus.Zase zablateným lesom,šmykľavým...došli až na autobus.No niektorí museli hneď na ďalšej zastávke vystúpiť kvôli strate peňaženky.Ktorá sa našťastie našla.

V sobotu sa 2 dievčatá vydali za športom.Jedna na kolieskach,jedna v topánkach.Športovať sa dá rôznym spôsobom.Okrem toho kecali a kecali a kecali.Okrem týchto 2 dievčat,sa športu venovali aj dvaja chlapci.Takže z dôvodu informácií o výlete sa dievčatá vybrali po nerovnom teréne za chlapcami.Takže títo sa svojej športovej činnosti teda nenovali až tak dlho.Informácie boli vymenené a každý sa pobral svojim smerom.Z toho je zrejmé,že rozprávanie sa je najobľúbenejší šport.

Dnes je na pláne prehrabávanie Kecy vecí z dôvodu spísania "čo máme a čo treba" Všetko to bude prebiehať v jazyku vzdialenom od rodnej ľubozvučnej reči,ale snáď aj napriek tomu sa všetko správne pochopí. Okrem iného je na pláne aj zmrzlina.

Just for fun

život je niekedy zábavný, hlavne keď nemusíš nič robiť a každý ťa má rád...
môžeš stúpiť niekomu na krk...
ani nebezpečné zviera ťa neuhryzne....
a nikto nevie, či si chlapček,alebo dievčatko.Musí sa to rozlišovať farbou oblečenia

Uzavrime to....

Takže tu pracuje Milka a na druhom je to,kde pracuje janka.Obe pracujú v Avoca.
Potom tam máme maják s názvom Howth.Neznášam také slovíčka. ani nevieme,ako sa to vyslovuje,ale aspoň je zábava pri vyslovovaní,že kam ideme:) Rodinka Antioncov,George fotí,on stále fotil.Fotiek je veľa a tie videá...niektoré musím odstrániť.Tak toto je bodka.A ešte nejaké fotos sú na Flickre.

Uzavrime to...

Konečne som sa dostala k počítaču, na ktorom môžem sa pohrať s fotkami z Írska.
Najskôr ale napíšem tzv.
Irish blessing: May the road rise to meet you, May the wind be always on your back, May the sun shine warm upon your face, The rain fall soft upon the fields, and until we meet again, May God hold you in the palm of His hand.
Prvý obrázok je "Head of Bray" Bray je mestečko,pri ktorom bývajú dievčatá a ten kopec je nad ním.
ďalej tam je len pohľad na more z toho kopca,ale nie priamo z vrchola.Okolo toho kopca je taká cesta,ktorá vedie do ďalšieho mesta Greystones.Celá tá cesta vedie popri mori a trati vlaku Dart.
potom tu máme pokus o vtáčiu chrípku. V tom mori bola taká malá pláž ,kde ľudia chodievali kŕmiť labute.
Na saranwoode bývajú dievčatá,to je niečo ako časť,kde sú domy,alebo ako to nazvať.Saran coill,je názov po írsky,takže som sa naučila,že coill je wood:)Ta íština je naozaj funny jazyk.Chcela by som vedieť.Decká to majú povinne v škole,asi aby úplne nezanikla. no a posledný obrázok zatiaľ je loď,ktorá patrí janke:) Jasné, že má loď.

Drobnosti

Keď sa ma niekto opýta: "Ako bolo v Írsku?" čo sa stáva každý deň niekoľkokrát, poviem "Dobre"Už som o tom písala aj včera,ale rozmýšľam o tom stále.O tej otázke.Že či je to len súčasťou konverzačných fráz,ako napríklad :Ako sa máš, kam ideš, čo máš nové, kde pracuješ...V Írsku som dostala otázku: "Ako sa žije na Slovensku a čo je nové?" A okrem štrajku lekárov, volieb a hokeja mi nič nenapadlo. Keby sa otázku "Ako bolo v Írsku" opýtal niekto,kto má 2 hodiny čas, vtedy by sa dalo aj niečo povedať.
Niečo sa stalo,niečo sa zmenilo. Niečo vo vnútri, neviem to vyjadriť slovami a už vôbec nie v 5 minútovom intervale. Boh mi ukázal jednu vlastnosť, o ktorej som nevedela.Je veľmi dobrá,ale aj veľmi zlá. Je to niečo, čo mi otvára dvere,ale potom ich necháva otvorené. Nepoviem,čo to je,ale neviem čo s tým. Boh mi ukázal aj iné veci,ukázal mi to,na akom schodíku života sa nachádzam a ako sa zmenilo myslenie.Ukázal mi,že je dobré sa na Neho spoliehať,ale netreba si sadnúť uprostred cesty v slzách,ale hľadať správny smer.Lebo každým dňom s Ním dostávame novú silu a učíme sa nové veci. A tie potom môžeme použiť v živote. Boh mi ukázal,ako sa stará o kvietky a vtáky,že sa oveľa viac stará o ľudí. A tento veršík mi pripomenula Džanka,keď som jej napísala,že som v lietadle stretla Mariána a Ľudku. Noc na letisku bola taká zvláštna: Bola som sama medzi ľuďmi,ktorých som v živote nevidela a ani ma nezaujímajú.Možno sa už nikdy nestretneme.Ľudia sa premávali tam a späť,niektorí spali,iní sedeli,rozprávali sa,mlčali,pozerali po sebe,smiali sa.Niektorým bola zima(ako kus aj mne), iní boli v letnom oblečení.Malé deti pobehovali po polnoci po letisku. Videla som tam veľmi peknú asi arabskú rodinu.Mali 3 malých synov a jednu malú dcérku s krásnymi očkami. A ja som sa cítila ako keby iný človek, čo sa na seba pozerám a nedokážem ani rozmýšľať.Len o tom,že musím ísť na wc a nikto mi nepostráži vak a o tom,koľko času ešte mám do konca celého toho tam.A tiež o tom,že som hladná a nevedela som ani,ako sa za čo sa mám modliť,kedže mám kopec času.Bolo to čudné,ale niekto vypol moje myslenie.Odvtedy som ako prispatá a v podstate mi je to jedno. Išla som preč aj preto,lebo mi chýba Džanka,ale aj preto,lebo som potrebovala odstup od nejakých vecí a ľudí doma. Ten odstup,ten ma dobehol presne uprostred výletu,prišlo zúfalstvo,že to bolo nanič,že aj tak sa musím vrátiť a všetko riešiť,ale teraz vidím,že na niečo to bolo. Boh mi ukázal nejaké veci o kresťanstve.O tom,že žiť len s kresťanmi je obmedzujúce. A že život na intráku je len slabý odvar slobody:) Ešte dlhšie budem riešiť veci, ktoré mám v sebe a možno ich raz dostanem aj von.Ale môžem povedať, že neľutujem, že som tam išla.
Keď som sa stratila v Dubline,bol to tiež taký čas mlčania a hľadanie.A pýtania sa.4Krát som sa musela pýtať na cestu a prečo? Lebo vždy keď som chvíľu išla správne,tvrdohlavo som si odbočila nesprávnym smerom.A tiež som sa nechcela stále pýtať.To je sila,ako ľahko sa dá odkloniť.Hovorí mi to tiež aj o tom,že ľudi potrebujú ľudí.Stratení potrebujú tých, čo vedia cestu.A tí,čo poznajú cestu musia počúvať,čo konkrétne stratený človek hľadá.Bolo by mi zbytočné,keby mi dajaká írka začala rozprávať históriu Dublinu,keď ja som potrebovala nájsť konkrétnu ulicu. Tú ulicu som poznala,odtial by som trafila aj k Džanke domov. Potrebujem sa naučiť počúvať, čo ľudia vravia.Čo chcú a keď im dám otázku,počkať na odpoveď. Moje hľadanie trvalo 2 hodiny, bola som unavená a hladná.Vďaka tvrdohlavosti ,lebo mohlo to byť kratšie.
Ďalšiu vec, čo mi Boh ukázal bola viera v Neho.Aká je,keď nie je v kresťanskom okolí.Nakoľko je dôležité si ju pestovať ako nejaký kvietok.Som doma, s priateľmi a keď sa mám zle,tak idem najprv za nimi.Ale keď som preč a mám sa zle,nemám tam priateľov,idem hneď za Bohom. To je pre mňa strašne dôležitá myšlienka.Keď som doma a nevládzem,sú ľudia,ale keď som preč, môžem plakať len sama a len pri Bohu a to je také strašné a zároveň také skvelé.Chcela by som to tak žiť aj doma.Najprv Boh a potom nejaké priateľské rady.
Boh mi ukázal, že musím vedieť,nielen veriť.Poznať základné otázky a odpovede na ne.To je asi tá apologetika, čo sme sa ju kedysi dávno učili pred kecy táborom.
Boh mi ukázal,že čas práce s kecami mi dal vzťahy presne k ľuďom takého veku stredoškolského a že aj keď si to neuvedomujem, naučil ma s nimi komunikovať. Ukázal mi to cez Davida a Georga.A tiež mi ukázal,ako veľmi ovplyvniteľné sú takéto decká.
Boh mi ukázal, aké môže byť priateľstvo aj s človekom,ktorý je dlho preč.Keď sme sa stretli s Džankou v meste,bolo to akoby sme sa len nedávno rozlúčili a mali sme si čo povedať a chápali sme sa.Také priateľstvo je dar a som zaň vďačná.Mohli sme vystrájať ako za dávnych čias,či mať vážne chvíle.
Boh mi dal smútok,ktorý neviem prečo je.Ale je Boh.

First day after...

Prvý deň v práci,myšlienky úplne inde,nič zo mňa. Som ticho,nechce sa mi rozprávať.Ešte som v inom svete a nechce sa mi ponáhľať sa späť. Keď sa dakto pýta,ako bolo,poviem,že dobre.Ale čo všetko sa v tom jednom slove ukrýva,je v podstate tajomstvom,možno ani sama neviem slovami vyjadriť, aké to celé bolo ,je a bude.Plánujem tu dať nejaké fotky,ale až v sobotu,keď budem doma na normálnom počítači,lebo tento šrotík také veci nevie robiť.
Dnes je zase leto,teda...počasie je celkom teplé,teplejšie ako v Írsku.Ale tu ,kde som,v tejto miestnosti,je kosa,že až brrr. Myslela som ,že dnes nemám žiaden poobedňajší program,ale mám. Máme Kecy tím.Som zvedavá ako nabehnem na prípravné nadšenie na letný camp.Asi rýchlo,lebo Kecy camp je niečo,na čo sa stále teším a hlavne na tie decká,čo tam prídu,lebo teraz som si uvedomila,ako veľmi sú ovplyvniteľné v tom ich veku.Nikdy som to tak si nevšimla,ako teraz. Je to veľká zodpovednosť, ani neviem si uvedomiť naplno,aká.
Tak idem...

Irsko 5

Toto je asi posledny zapis z irska. Uz sa mi tu ani nechce pisat,lebo niektore veci sa nedaju napisat pismenkami a snad ani povedat slovami,treba ich prezit,vidiet,ochutnat,ovonat...pouzit vsetky zmysly a tesit sa z toho,ze nam ich Boh stvoril.
Vcerajsi vylet na Head of Bray sa nekonal.Ani neviem preco.Milka odisla na dovolenku a ja som ostala u Antiovcov-ta rodinka.George a Taty ma vzali na vylet,ale nie na kopec.Isli sme k moru,na malicku plaz,kde boli labute.Nona nam nabalila kopec chleba na krmenie labuti a George ho vsetok naraz vyhadzal,takze sme sa tym krmenim ani velmi nezabavili.potom sme pobehali po skalach,po hradzi,po kamenistej plazi a...zavliekli ma do centra s hrami na biliard a potom nejake auticka a podobny hazard:) Pisala som Janke sms,ze nech ma pride zachranit:) Ale cas s tymi 2 chalanmi bol fajn. Maju 14 a 16 a stale sa pretekali,napr.kto dohodi dalej kamen do mora,kto bude vyssi,kto trafi flasu s kamenmi...a podobne veci.Chalani by mohli prist na Kecy,ale skoda,ze Irsko je tak daleko,bolo by to fajn.Ich otazky boli aj o tom,ci verim v Boha a nabozenstvo,ale nic dalej sa nepytali.Ale co som z celeho toho dna ocenila bolo to,ze som bola ako clen ich rodiny,aj ked sa k nam pridali ich oco a mama a potom aj Janka,vsetci sme mali zabavu.Nakoniec sme si s Georgom nadavali po Slovensko-Anglicky-Nemecky-Gruzinsky.Ale nie az take velmi neslusne slovicka:)A este jedna vec bola super-ze su to GENTLEMANI!!!! aj napriek ich nizkemu veku.A este aj ine veci,ale tie su osobne.
Momentalne sme v Dubline a cakame na bus na letisko a janka do Bray.

Irsko 4

Dnes je predposledny den,ked som tu.Nahodne som sa dostala k pocitacu,lebo George mi zmazal nejake fotky z fotaku a tak mi ich musel jeho brat posielat na mail.Teraz som u nich,lebo Milka odisla na dovolenku k moru a janka pracuje.Tak ma tu milka nechala,je to fun byt u rodiny z krajiny gruzinsko.Ich oco sa po 2 tyzdnoch vratil domov,bol v nemecku s boxermi,lebo on je boxer.Rozpravaju sa tu ich recou hm.
kedze som nepisala viac sni,tak len v skratke.Predvcerom som isla do dublinu s milkou a jej kamoskou a...stratila som sa tam.Dievcata si isli hladat dovolenku po cestovkach a mne sa s nimi nechcelo,tak som sa tulala a tulala,az som zistila,ze som mimo centra mesta.Ale tvrdohlavo som si isla hladat cestu sama...Potom som sa opytala jednej tety a ta ma obdarila lutostivym pohladom.Ok po 2 hodinach som sa dostala na milovanu hladanu ulicu v strede dublinu,kde ma milka potom po dalsich asi 2 hodinkach vyzdvihla.No bolo to zaujimave. vecer sme dosli mrtve domov a dzanke sa uz nastastie nikam nechcelo.
No dalsi den bol super,napriklad take pocasie:slnko,dazd,slnko,dazd...lejak,slnko.Vybrala som sa na Powerscourt.Clovek by neveril ake je to skvele ist po dialnici a ake je tazke prejst cez kruhovy objazd cez cestu,ked tam stale chodia auta.Keby ma videla mama,ako si tak idem po dialnici.Cesta na powerscourt bola dlllha,ale nakoniec uspesna.Je to krasny zamok,obkluceny zahradami.Janka ma prepasovala do zahrad a tak som sa tam potulovala,az kym neskoncila v praci.Aj s Danom sme prehodili par slov. Potom sme sa zviezli domov autom.No a vecer smeisli na Howth-majak,pos;edna stanica vlaciku Dart.Ja,milka,janka a nona.tam sme vystrajali,fotili sa a isli na pivo.No a kedze som predtym nejedla,detaily vynecham,ale bola zabava.Cestou spat v darte nam strasne trebalo na WC,utrpenie sa skoncilo pri vystupeni v Bray ,ked sme este utekali k None.Chalani mali fun,ked nas videli...
Tooolko sme sa nasmiali.Aj posledny bus sme stihli,aj vecer sa najest mix jedal,aj spat.
A dnes mam ist na Head of Bray-kopec nad Brayom,ale zatial som u tych Gruzincov a koncim,lebo George do mna hadze dajake biele veci

Irsko 3

Dnes sa pokusim viacej sustredit na pisanie,lebo ked si citam,co som popisala predtym,je to chaos.Minule sme pisali spolu s Dzankou a smiali sme sa pri tom,takze to aj tak vyzera.
Takze nas vcerajsi vylet na cintorin nam nevysiel,lebo kym sme sa dostali do Drogheady-mesta odkial chodia na cintrin autobusy,bolo uz neskoro .A sice tam isiel posledny,ale naspat uz nie a to by bolo myslim riziko takto v cudzej krajine,hlavne ked Janka sa musela dostat domov,lebo dnes pracuje. Takze sme sa potulali po Drogheade(asi sa to tak pise),nasli sme si nejaku staru kamennu branu,aby aspon kus tej historie sme zahliadli a potom sme sa vybrali do mesta Navan,kde byva Alaa-kamarat dievcat,co s nimi byval asi 6 mesiacov.Alaa je z palestiny,je to moslim.Bol velmi mily.On studoval medicinu na SK,ale robit lekara sa mu viac oplati v IE a tak byva tu.Lekari tu makaju podla vsetkeho ovela viac,ako nasi,ale maju to aj zaplatene.Inak ked sa tu chce cudzinec uplatnit v tom,co studoval,caka ho dlha cesta a tazka cesta.Alaa nas vzal k nemu domov.Byva s 3 dalsimi chalanmi,myslim,ze jeden sa vola Asir z pakistanu a druhy Ali neznam odkial a toho tretieho sme nestretli.Vsetci taky tmavsi,u nas by ich nazvali teroristami,alebo ciganmi.Alaa ma take skusenosti zo SK,takze asi sa cudzincom lepsie zije inde.Pytal sa ma,ake rozdiely som si vsimla v ludoch v IE a SK.Trocha som o tom potom rozmyslala,hm.Nejde mi do hlavy,preco su ludia v obchodoch taki mili.Napriklad,ked sme boli v Dubline,tak sme vosli do obchodu,kde boli obrovske kusy mydiel,smiesnych sprchovacich zelatin...skratka same vonave veci a tak sme sa tam zabavali.Prisla predavacka a opytala sa ,ci nam moze pomoct a janka jej povedala,ze we have just fun.No a ona sa zasmiala a povedala dont worry about it.Predstavila som si taku zamracenu slovensku predavacku,kebyze jej poviem,ze sa len bavim s vecami v jej obchode.Ach.Alebo dnes rano som sa rozhodla prejst sa do Bray,to je mesto,pri ktorom byvaju,tak 15 minut chodze.Cestou mi pozdravilo par ludi a kedze bola zapcha,isla som rychlejsie ako auta,ale nepocula som nikoho nadavat,ani trubit.No a islo okolo jedno auto a z okna na mna pozerali 2 psikovia a dalsi asi 2 sedeli na prednom sedadle a potom zacal jeden brechat.teta z toho auta sa na mna usmiala a zakyvala mi.Rozmyslam,ci tie usmevy len hraju,alebo su fakt taki happy a spokojni.Vcera zase sofer v autobuse povedal janke,ze sa ma usmievat,ze je to lepsie.A dalsie priklady.
Dnes bol taky plan,ze pojdem pozriet janku do prace a prekvapit dana m.,lebo on nevie,ze som tu,ale prsi,takze janka mi napisala,ze radsej nemam ist.je to totiz 1.5 hodiny chodze k nem.ona pracuje v nejakom krasnom zamku Powerscourt.Zatial som to videla len na obrazku.Obe dievcata pracuju v AVOCA taka znama spolocnost,alebo firma,ci ako to nazvat.Ma to obchod s oblecenim a jedalne,ci restauracie.Je to drahe,ale oblubene irskym obyvatelstvom.casto pridu domov uplne znechutene zakaznikmi,prevazne domacimi.Tu je to asi take,ze nas zakaznik,nas pan a zakaznici su si toho vedomi.Clovek sa tu nauci nadavat.Minule sme si povedali ake nadavky pozname.Po anglicky to pre nas nic neznamena,len nejake slovo,ale po slovensky by sme to asi nevyslovovali.
Inak tie irske mestecka,co som, videla,maju vsetky salene uzke ulice,ale samozrejme,ze tam chodia aj auta,aj autobusy.Ja ked amm ist cez cestu,som uplne schaosena.Niekedy uz ani neviem odkial mam cakat auto,tak ho cakam z oboch stran.Najlepsie je to v Dubline(co nie je male mestecko)Minule som sa kus zabudla a zastavila som sa uprostred krizovatky,lebo som sa pozerala na napis Baileys-The original irish cream.Janka sa po mna vratila na cestu:)
Strasne sa tu propaguje vsetko irske.Pozerali sme detske oblcenie a take napisy,ze:Hug me i am irish...alebo Do you think it is easy to be so cute and irish...?Moje nervy.
Dublin je taky,ze chodis chodis po uliciach a stale si vsetky nepresla.Takze asi dost velky,plny cudzincov,aut,chaosu,obchodov...Alaa povedal vcera my lovely Dublin.To by som asi nepovedala,ale ked sa mu paci.Ja ani neviem,ci sa mi paci,lebo poprezerat si ho cely by zabralo ovela viac casu,ako mam ja.zda sa mi,ze cas leti rychlo a uz o par dni ma caka noc na letisku.na to sa teda netesim.Ale kedze nejdu spoje a ja mam byt na letisku uz o 4 tej,tak tam musim stravit niekolko hodin.To bude zaujimave.
Co by som este povedala.Uz take 2 dni mam pocit,ze utek zo SK niekom prec,bol sice dobry,lebo vidim nove veci,ale nepomaha riesit otazky buducnosti.Kazdy,s kym sa tu zoznamim sa ma pyta,ze kedy sem pridem.Praca by sa nasla v Avoke:) Praca doma mi nedava zmysel,lebo je to nieco,co musim,ale nemam tam ani kus srdca,ale je tam sluzba,co mam rada.Ale co z toho.Zase praca tu by bola ovela tazsia vyznam by bol v tom,ze trocha nova krajina a podobne.Ale nevidim ziaden zmysel ani v jednej ani v druhej moznosti,ani v tom,co som studovala,ani v nicom,co sa toho tyka.chcem robit nieco,co by ma aj bavilo a co by malo vyznam.V com vidim dolezitost toho,ze som teraz tu?Okrem kopec inych veci v tom,ze janka tu nema spolocenstvo,nema na to cas a po 6 mesicoch sa s dakym modlila.Myslim,ze ist tu,ist niekam je dobre,ked si clovek najde spolocenstvo,hoci len 1 cloveka,co zmysla rovnako.Ked sa vrati domov a vie,ze su ludia,co za nim stoja a moze sa porozpravat.To je dolezite.
Je super,ze sa tu da zoznamit s inymi kulturami.Byvat s moslimami a inymi,ale je dolezite mat aj spolocenstvo.
Dnes som citala o tom ,ako David dovolil moabcom obesit 7 muzov a potom sa Boh zmiloval nad krajinou:)Alebo som este citala o tom,ako Jezis nasytil kopec ludi.A nazberali 7 kosov odrobin.Znamy pribeh,mne trochu pripomenul to plytvanie potravinami,co tu vidim kazdy den.nemam k tomu slov,niekedy fakt.Asi sme inak vychovani,hm.Nie asi,ale urcite.Potom som citala o ludoch,co sa drzia pri zemi a o realistoch asi.Ja uz neviem.
Ale viem,ze teraz idem asi k moru a vecer ideme na pivo Guiness,prave irske pivo.Nemam velmi rada pivo,ale treba to ochutnat.Vraj je huste.Huste pivo? To co? Ta uvidzime.Inak daktori domaci rozpravaju jak gadzovia...

Irsko2

A je tu dalsi den v Irsku:)
Dohodli sme sa,ze ideme na megaliticky cintorin,lebo som otravovala,ze chcem vidiet hroby:)) Ale rano lialo,ake prekvapko,sak vcera bol pekny mesiac haha.A tak sme isli robit shopping do Dublinu a najst Dublinsky hrad.A popri tom,ako sme hladali hrad, chceli sme sa stisit v Bozom chrame,ale 2 krat nas zarazilo vstupne.Uz pri otvoreni dveri sme narazili na tetu za kasou a pri blizsom pohlade sme zistili,ze polku kostola zabera suvenir shop.V soku sme vycuvali z kostola. To iste aj z toho druheho.Na treti pokus sme nasli nielen hrad,ale aj kostol,kde sme mohli posediet v tichu medzi turistami a meditovat,ale nemohli sme fotit s bleskom.
Potom sme robili ten shopping,kym nezhasli svetlo v obchode s nazvom PENNEYS.Stale to neviem vyslovovat,teda mam mierny problem.Pocas shoppingu sme nic nekupili,teda nebol to shopping,ale walking po obchodoch plnych veci vo farbach :zeleno-bielo-oranzovych.Stale obdivujeme oblecenie irskych zien,az sme si to odfotili vo vyklade.
vcera vecer sme sa vydali na 15 minutovu navstevu k jednej gruzinskej rodine a potom sme planovali ist k moru.Bolo asi osem hodin(doma 9) Navsteva sa skoncila o 23:30.tych 15 minut tu v irsku ide tak pomaly.Rodinka je mila,jedna mama a 2 synovia.Volaju sa Tatu-David a Georg.Rozpravali sme sa s nimi po anglicky,rusky, gruzinsky a aj slovensky.georg je drzak jeden,stale nas chytal za slovicka.Este sa mi to nestalo v anglictine,taky lingvista.Vsetky slova prevratil na neslusne,alebo viacvyznamove.pozname teraz nove slova,ich vyznamy a aj gesta.Uvediem priklad:
Na ruke mas 5 prstov.Predstav si,ze ohnes vsetky prsty,okrem prostredneho...vieme,co to znamena.Ale v irsku toto gesto vyjadruje, ze chces niekoho poslat prec:-chod prec-
Ale my sme slusne dievcata,takze sa nic nenaucime,co netreba. Ich mamka sa vola Nona a je mila.Ale vela toho nepovedala,lebo vie lepsie po rusky,ako po anglicky.Takze vacsinou kecala s milkou. Georg je velka maska,daval janke elektrosoky na ruku a tesil sa,ked ju to bolelo.Potom sa predvadzal,ze vie hrat na hudobnom nastroji a janka mu hrala kohutik jarabi a ja som mu chcela vysvetlit o com je ta pesnicka,ale hned po prvom slove sa zacal smiat ako pomateny a v tej ich gruzinskej reci bratovi a mame nieco o nas hovoril.Zacali sme mu s jankou vysvetlovat,ze kohut je manzel sliepky a ona je matka kurciat,lebo sme mysleli,ze on nepochopil slovo kohut.Ale zase tam bolo daco dvojzmyselne...ach jaj.Ta v podstate vcera bola velka sranda,aj ked sme skoro nestihli v noci bus.
Inak soferi tu chodia jak saleni na tych busoch.Neoplati sa stat,lebo mozes prist k urazu.Som sa uz par krat buchla,aj s fotakom som trepla...skratka sialenci,ale nikoho sme zatial nezrazili.
Dalsou vecou je,ze chlapci su tu gentlemani.Poslala by som tu nasich mladeznikov na skolenie.take veci sme si s jankou vsimli hned.
Hm a kebyze mam napisat nieco z toho,ako je to s Bohom.Citam si moju devotion knihu,vcera to bolo o zrelosti a tam bol pribeh o jednom chlapcovi,co sa rozhodol nechodit na biblicke hodiny,lebo si musel zlepsit znamky v skole a aj musel sa starat o rodinu.jeho skupinka s tym nesuhlasila a povedali mu,ze peniaze mu daju,len nech tam chodi,ale on vedel,ze co ma spravit.To mi tak povedalo,ze casto tlacim aj ja ludi to mojej predstavy o tom,co je spravne a pritom to moze byt uplne nieco ine.Casto sa to stava aj u nas,ze sme taki netolerantni k nazoru inych ludi.
OK...pisane s Dzankou

Irsko 1

Ach kolko veci by sa dalo napisat,podrobnosti a tak,ale bez makcenov a dlznov,snad je to OK.Po par dnoch som sa vydala hladat net a tak som tu:)

Cim zacat,asi letiskom.Kolena sa mi podlomili(len trochu:)),ked Mirka odisla ,lebo dalej uz nemohla ist so mnou.Zrazu som si uvedomila,ze sa predsa len bojim.Dovtedy bolo vsetko len take,ze sak co...tak som si sedela a cakala na lietadlo,vonku lialo,blizko boli nejake 2 nemky a kopu inych ludi.Opakovala som si,ze vsade na svete su ludia-dobri a zli a vsade je Boh. Nakoniec to lietadlo prislo,vsetci s atam natrepali,nasla som si miesto pri okne a ku mne si sadlo nejake devca z Novych Zamkov, co bolo fajn.Ona sa na letisku zoznamila s jednym chalanom a pol cesty mu vysvetlovala,co vsetko si ma vybavit,ked chce pracovat v IE. Ona tam je uz dlhsie a zjavne sa tam mala lepsie ako doma.Letiet bolo v celku nudne a tak som si predstavila,ze pod nami je Antarktida a ladovce a podobne,lebo to tak cele vyzeralo.Tie oblaky-celkom pekne a aj to,ze v BA lialo a nad mrakmi bolo slnko. Zabavne bolo to,ked pilot urobil nejaku otocku,akoby isiel do zakruty.To bolo ako na kolotoci a mojej spolusediacej sa to velmi nepacilo.mne to pripadalo ako na kolotoci:)
v Dubline sa vsetci vytrepali von.Ani neviem,ake velke je to letisko.Vsetko to zbehlo tak rychlo a uz som mala aj autobus do centra Dublinu,kde som mala cakat Dzanku,kym skonci v praci. Zdalo sa mi,ze sofer povedal nazov tej ulice a tak som vystupila:) Podla planu som mala najst nejaky MC Donald a tam sa zasit a pockat na nu,ale nemohla som ziaden najst a aj ked som strasne chcela popozerat Dublin,vak sa staval tazsim a tazsim a tak som nasla nieco ,kde mali strasne hnusne a mastne jedlo bleee...ale nakoniec som ten MC D.nasla a stravila som tam zaujimave take 3.5 hodiny.Mohla som sledovat roznych ludi.Napriklad jednu irsku rodinku s 2 dcerkami,co tam narobili taky bordel a podobne...ZAradila som ich do klubu ,kde patria aj americania.Dzanka mi pisala smsky,ze ci si vsimam,co tu nosia diecata,hihi rozhodla som sa k tomu nevyjadrovat,lebo ked im sa to paci,ale je to take zaujimave,ze som si to z vsimla,aj ked ja si oblecenie velmi nevsimam.Dzanka charakterizovala Irky: sebavedome,hlucne,presadzujuce sa,nehanbiace sa za to,ako vyzeraju a maju na sebe kopu make upu.No a Slovenky su presny opak.No co uz s nami.
V strede Dublinu maju stlp.Ono to neviem ci mozem nazvat stlp,ale je to strasne vysoke,kovove,spicate a vola sa vraj SPIRE.Podla mna dost nechutne a skarede.Ze vraj to znazornuje buducnost Doblinu tss.Tak ten stlp som si prve 2 hodiny vobec nevsimla,aj ked Dzanka spominala,ze mam pri nom vystupit z autobusu.Hladala som nejaku normalnu staru vezu...urcite nie toto kovove monstrum.nemam ziaden vztah k takymto veciam.Ja mam rada stare veze,domy,hrady,kostoly...a toto ble.Az potom pozeram,ze to co je tam v strede ulice a pozeram vyssie a vyssie a vyssie...
Po skonceni prace po mna dzanka prisla a hned sme isli do Bray-1 hodina cesty vysokym busom.Autobusy tu chodia ako salene,obcas som sa az zacudovala,ze sme nikoho nezrazili.Ludia si tu chodia cez cestu,kedy sa im zapaci, su hlucni,ale su tolerantni k inym rasam.Co u nas nie je.Jeden kamarat dievcat,moslim z palestiny ,co studoval v BA ,lepsie sa mu zije tu,lebo u nas je strasne silny rasizmus.Zajtra by sme ho mali ist pozriet,lebo byva niekde pri megalitickom cintorine a ja to chcem vidiet a tak tam s dzankou pojdeme.
Dievcata byvaju v domceku pre barbie.Ale nie,len ja to tak volam.paci sa mi,ale podla mna,keby prisiel hurikan,tak tieto domy letia ako prve.Je to radova vystavba (nie rado,nie tvoja,ale v rade)Momentalne v dome sme len my 3,lebo Monty-nieco ako ich domaci-egyptan mixovany so slovenkou,odisiel na slovensko.Inak je strasne vysokz a podla vsetkeho,zneprijemnuje im zivot aj so svojou priatelkou z CZ.Preto sa dievcata chcu aj odstahovat.Proste ma na veciach popisane,co je jeho a nikto iny to nesmie pouzivat a este vela inych veci.Mna by asi rozhodilo,keby ma dakto tak obmedzoval.No ale uz odisiel a ja som sa kolobezkovala po dome,vozila na jeho stolicke a tak.Raz cestou(behom) dole schodmi som o chlp minula okom antenu z telky a potom som nabehla na koberec,co sa smykal smerom k oknu,ale nastastie sa nic nestalo:)
Chcem sa este vyjadrit k Irskej angline-tha ina ina,ale da sa.Oni niekedy rozpravaju ako deti,co sa v skole nenaucili spravne vyslovovat a citaju ako pocujes(napr nie bus-bas,ale bus-bus,alebo nepovie na stand up,ze stend up,ale stand op).Ale ten ich irsky jazyk-to je hatatitlancina.Ano,uplne ina ako anglina.vcera sme pozerali film po irsky a mali pri nom anglicke titulky.Takze uz si nemylim,ze po irsky je vlastne inak po anglicky.Nie,je to po irsky.
No co este? Vcera sme boli s milkou a jej kamoskou pri mori,taka prechadzka,pekne.Vecer,ked sa dzanka vratila,sme sa najedli(inak dievcata sa rozhodli,ze ma vykrmia,ale podla mna sa im to nepodari:)potom sme chceli pozerat DVD,ale nebudem komentovat,preco sme ho nepozerali a dlho vecer sme sa este rozpravali.Vobec nemam pocit,ze sme s dzankou neboli spolu tak dlho,proste akoby sme len vcera sa rozlucili...a pritompreslo tak vela casu.Je to super.Idem uz,aby som sa vratila domov skor,nez dzanka pride z prace.