Ministry a iné

Odkedy píšem do tohto blogu, tak som nenapísala ani čiarku do svojho malého tajného zošita tsss. To bola len taká myšlienka na úvod.
Rozhovor na tému" čo je služba" Nová myšlienka:"Služba neznamená, že lietaš od rána do večera a máš plný diár. Ale znamená to aj pohľadnica na povzbudenie, smska len tak, či úsmev pre smutného človeka."
Ďalší rozhovor na tému "služba" Dokelu, čo nás je tak málo, že tak lietame? Nie ,len chceme robit veľa a keby sa každý zodpovedne staral o to svoje,tak to vyzerá inak.
Mali sme mládež tzv."college" a na zemi sme mali veľké papiere na písanie modlitebných podnetov. Peťo G. si povedal, že najlepšie je sedenie v kruhu ( čo mňa privádza na hranicu šialenstva). Kedže som písala na veľký papier, tak som bola v strede a videla som do tváre každého jedného človeka a...dala by sa o tom napísať kniha.
Zamýšľam sa nad srdcom.Čo to vlastne to srdce je. A prečo je také premenlivé. Prečo sa dokáže trápiť nad ľuďmi a potom o pár dní tým istým ľuďom ublížiť chladnokrvne a bez nejakej ľútosti. Prečo sa chce modliť a potom nechce. Srdce je len sval. A je veľmi nespoľahlivé. Bojím sa srdca.No možno to nie je srdce.

Včera sme trošku oslavovali narodeniny Katky M. Boli sme 3 dievčatá. Odmietli sme hrať Bang s Vladom a Smolíkom. Jany spravil vodičák. Myslím, že sa tešil. V poslednom čase chodil ako z iného sveta. Dúfam, že sa už vrátil na zem. Chlapci boli hrať futbal. Nechápeme, čo na tom vidia.A samozrejme, že Milušku slovo futbal veľmi neteší:)

Tak sa mi nechcelo vstávať.Mala som sen,ale neviem o čom.Len viem, že sa ešte neskončil, keď ma zobudili hodinky. Zajtra musím zase vstávať. Ale to bude lepšie,lebo celý deň strávim s priateľmi a koláčmi. Ktovie na čo sa teším viac:) No a poobede bude svadba. Maťo a Lanaška. Vyzerá to ako celomládežnícka udalosť. Všetkých sa nás to nejak dotýka. Asi je to preto, lebo Maťo má toľko rokov, ako ja a všetci sme sa s bledými nevyspatými tváričkami stretávali každú nedeľu ráno na tíme. A potom aj inak sme spolu rástli. No a Lenka, aj keď bola v BA, stále prišla a oživila naše stretnutia. A mohla som ju navštíviť aj v Svätom Jure, kde bolo veľmi zaujímavo. Myslím, že aj keď budú v Tatrách, tak tam budeme chodiť na výlety.

No ale ešte dnešok upršaný je tu...

Z nudy veľký neporiadok v slovách

Maďarčina : Hócsúszka to je prosím pekne snežný klzák....a viem aj ako sa povie vešiak,ale nepoviem.Inak je to len zhluk písmen,čo mi nič nevravia.....kaviareň, Dano, zmrzlina...Maťo 4 dni pred svadbou...odíde preč aj s Lanaškou....Maťo a Dano najlepší kamošši,ako im to pôjde ďalej...Peťo hladný odblokoval mobil,ale nefunguje...Katka M. 24.narodeniny....Wiky kupuje jedlo a neznáša intrák...hľadá privát...ideme na tím...je to tím?...asi ne...skôr stretnutie ľudí, čo nevedia čo so sebou...Peťo,Peťo,Marek a ja...potom Danka,ale Peťo M. išiel domov,lebo Katka narodky...mládež samá modlitba...oblasť 1 až 4...ale možno svedectvá všetko zmenia...Marek observer...cesta peši do kauflandu...potom domov spať...prezváňanie a SMSky Janka,Rado a Miluška...zase ráno...dnes autobus...hľadanie obrázkov,ale ide to pomaly a mám chuť nadávať...ale len v duchu,lebo už tu nie som sama...ešte 5 a pol hodiny a asi pôjdem na dedinu...alebo hľadať macka...ale večer skupinka...zase samá anglina...ale fajné jedlo...večer spať a hurá je tu streda...mládež prvý krát v tomto roku.

Prekážková dráha

Rozmýšľam dat tým, prečo sa stáva, že tí. čo ťa majú podržať, ťa potopia.Asi preto,lebo oni ta nemali podržať. Rozmýšľam aj nad tým, prečo keď niekto má na niečo dar a robí to z celého srdca,tak mu to vezmú.No čo si má človek o tom myslieť? Keď niekto je nevyhovujúci,vyhodia ho.Tak je to asi v práci.(Mohli by ma vyhodiť:) Ale prečo je to tak aj v službe? Prečo nikto je niečím väčším,ako ten druhý? Dáva mu na to právo nejaká škola? Veď Ježiš nepoužíval veľkých, silných a múdrych,ale slabých. Prečo to niekedy vyzerá tak,že najlepšie je opustiť loď? Chcela by som vidieť, ako by sa tválili tí veľkí šéfovia,keby všetci, čo sú v niečom zapojení, všetko nechali tak a odišli.Takí tichý protest.Možno sa to stane.Možno sa nestane nič. Viem si predstaviť, kto by bol braný na zodpovednosť. Vždy ten, čo drží veľa vo svojich rukách a robí to tak,ako by mal, je ten najhorší.Pretože veci sa nemajú robiť tak,ako chce Boh,ale tak,ako chce nejaký predpis,nejaký farár, nejaká stará zatuchlinou napachnutá kniha napísaná ľuďmi,čo už dávno zomreli. Ale je tu jedna vec , čo je na tom všetkom dobrá. Nová generácia. Toto tu asi dlho nenechám,lebo čo ak sa sem dostane nejaký ...to je fuk.

A tak...

Existuje niečo také, ako kinománia?:))) Táto otázky nevznikla len tak od seba,ale bola vyvolaná poznámkou, že to je asi mánia ísť 2krát za sebou do kina. No dobre, ale to nie je podstatné.Podstatné je, čo človek v tom kine vidí. Tak v pondelok sme išli na "Pád tretej ríše" a myslím si, že keby sa ma niekto opýtal z autorov filmu, tak by som im poradila,aby ho skrátili a aby tomu dali rýchlejší spád. No ale dozvedeli sme, ako to možno bolo na konci 2.svet.vojny z pohľadu Nemcov a hlavne ľudí okolo Hitlera. Podľa toho filmu to bol taký divný človek, čo si nechcel priznať pravdu, ale na druhej strane dokázal byť milý a jeho verní ho priam zbožňovali.Hlavne niekoľko žien. Keď zomrel, tak títo šialení ľuda zrazu stratili zmysel života a robili zúfalé veci. Napríklad jedna žena a jej manžel otrávili svojich 5 či 6 krásnych detí. A podobne. Nechápem čím ich ten starec tak oklamal. Dalo by sa tu ešte písať veľa o tom filme,ale nestojí to za to.Možno len trošku z dejepisu.A ako povedal Matoohm:"Chcem späť vstupné!"
V utorok sme sa s Džankou vybrali na Klub filmového diváka na "Božskú Júliu" To bola taká sranda. Kandy musí naozaj ľutovať, že nešiel s nami. Nebudem tu opisovať film,lebo kto nevidel, nebude si myslieť, že to bolo také fajn.
Včera bola asi streda.Mali sme malé stretko v kaviarni. Uvedomila som si,ako rýchlo dokážu kresťania zahasiť kresťana. Uff to je sila.

Neviem

Chcela som napísať o úplne iných veciach,ale tie nie sú už dôležité.V poslednom čase ,keď už som sa s niekým rozprávala,tak to bolo o živote, o snoch, o budúcnosti, o službe.A dnes som si tie rozhovory začala spájať a vyšla mi jedna vec. Ľudia, čo som s nimi rozprávala maju spoločné sny. Sny o službe Bohu, o nejakej organizácii, kde by mohli pracovať naplno, alebo o pomoci mladým ľuďom, alebo o rozbehnutí nových vecí v zbore, alebo o tom, že odídu za hranice a zarobia si, alebo že za hranicami vytvoria nejaké centrum pre tých, čo by tam chceli ísť , aby mali spoločenstvo. To som tu možno ani všetko nenapísala,len tak zhruba.Ale keby sa to všetko pospájalo, tak by vznikla super vec. Zdá sa mi, že Boh nedáva len tak náhodou svojim ľuďom do sŕdc spoločné sny. A určite nechce, aby mali všetci pocit, že sa to aj tak nedá,tak sa nebudem o nič snažiť. Niekedy vznikajú prekážky v tvare farárov, tradícií, tvrdosti zastaralých názorov. Niekedy je to skrátka ignorovanie zo strany "nadriadených". A niekedy je to aj preto,lebo všetci ľudia sa niekam stratia,keď ich treba.A to je taká veľmi smutná situácia, ale práve vtedy asi Boh chce, aby sme sa konečne pozreli ponad prekážky. Pozorovala som človeka, ktorému sa splnil sen a začal pracovať v kresťanskej organizácii. A jeho práca sa mu stala utrpením a nočnou morou. Pretože nikto nechcel pochopiť, že nestihne napísať všetky projekty, že nenájde si len tak ľahko podporovateľov. Práve vtedy ho akoby všetci priatelia nechali plávať- kritika zo všetkých strán a otázky.Ďalší člen kresťanskej organizácie už 2 roky nemôže preraziť hradbu farárov a ich nepochopenie. Stále samé odmietanie.Komu by sa chcelo ďalej bojovať? Ďalej človek, čo 3 mesiace nedostane výplatu,pretože proste na ňu nemajú. Ďalší, čo chce pomôcť aj zadarmo, ale zrazu ho v zbore nepotrebujú. Vyzerá to, akoby snívanie o službe patrilo len do nereálneho sveta a živé veci sa dejú len dakde v USA. Ale stále a možno práve preto verím, že sú to správne myšlienky. Lebo satan by nevŕtal,keby to nemalo zmysel a Boh by neskúšal, keby nemiloval. A keby nevznikli prekážky, asi by sme sa za nich museli začať modliť:-)

Niečo ako výlet

Aj napriek tomu, že u nie je čas výletov,teda leto.Tak sa naša mládež vybrala na vraj nie výlet,ale sústredenie mládeže zameraná na budúcnosť nášho spoločenstva.A bol to dobrý čas.Aj keď sa to začalo už v stredu,nevadilo mi,že môžem prísť až v piatok večer kvôli povinnostiam.Niekedy,keď človek príde neskôr na výlet,má problém sa zaradiť,ale v tomto prípade to tak nebolo,lebo sme mali také skvelé uvoľnené spoločenstvo.V podstate sme sa všetci poznali,okrem 2 nových členov mládeže,ale aj tí v pohode zapadli.
Najprv boli úplné vyšaľovacie sa chvály a potom každý musel povedať,čo ho charakterizuje,nejaký zážitok z detstva.V ten deň ráno(keď som tam ešte nebola) mali biblické štúdium zamerané na to,ako sa treba správať v spoločenstve.Niečo z Efezkým a mali vyplniť niečo ako "test",ako to nazval jeden človek.Ale najdôležitejšia časť dňa bolo asi zamýšľanie sa nad tým,kam kráča mládež naša a aké zmeny nás čakajú.Potom neskôr po kúskoch sme sa dozvedali,že k čomu oni ráno dospeli.
Na sobotný deň bola naplánovaná túra a akááá škoda,že od večera lialo a bola kosa.Musela som ísť za Danom a vyjadriť mu ľútosť,že škoda,že nejdeme na túru:-) Ostali sme doma a ráno sme študovali "správcovstvo" a tiež sme vypĺňali"test" a boli tam otázky napr.:napíš, čo vlastníš.Čo máš? Napíš ľudí, ktorí sú ti zverení.alebo tá najlepšia bola:Napíš,čo dokážeš,v čom si dobrý.No takéto otázky sme riešili a potom napísať svoj deň,bolo to niečo ako graf a mne s Džankou to pripomínalo jeden milovaný model IS-LM(kto nevidel,nepochopí). Potom bol obed a po obede sme sa mali stretnúť najskôr o pol tretej,potom o pol piatej,ale...stretli sme sa až večer,lebo program sa prispôsoboval tomu,či sme chceli,alebo nie.A my sme išli von a niektorí hrali skrývačky s deťmi.A Peťo s Katkou išli randiť do PP. Ale večer to bolo super,lebo Smolík mal narodky a tak mali sme koláč,sviečky a minioslavu.A potom chvály a modlitby v dvojiciach,kto s kým chcel.a tak sme boli s Džankou. No potom sme museli nacvičiť pesničky na druhý deň do kostola.Ďalším krokom boli hry,ale mne sa nechceli hrať hry,tak som zdrhla hore,ale tam som zase nechcela rušiť P a K a tak som sa zašila v "zakázanej zóne"-obývačke. Neskôr prišiel Peťo a mali sme veľmi zaujímavý rozhovor.Niekedy je dosť ťažké povedať,čo naozaj chceme v živote robiť,alebo o čom snívame.A presne o tom bol rozhovor.Aj o Mojžišovi a jeho rokoch na púšti.Vlastne všetko sa dá nejak tak pospájať alebo pripodobniť tomu,čo sa deje.
Vlastne na tomto "výlete" som sa rozhodla,že odídem z KECY tímu.Nikdy by som nepovedala,že raz toto sa stane.A už vôbec tak pred rokom.Ale rozmýšľala som o tom už skôr a keď to možno bude čudné,ale urýchlilo to všetko,čo sa dialo okolo tomboly.Keď som bola dosť sklamaná z tímu a začala som rozmýšľať o tom,či nemôžem mať vzťahy s ľuďmi z kecov aj bez členstva v tíme. A môžem.A bolo to také normálne,tak prirodzene to prišlo,že je čas odísť,zmeniť vzduch.Aj keď som tomu stále nemohla uveriť,že je mi to ľúto len trošku. A aj keď neviem,čo budem ďalej robiť,lebo stále,keď si myslím,že mám niečo na dosah ruky,tak to padne.A je to také zaujímavé,že ako rýchlo vznikne nádej a ako dodáva radosť do života a ako rýchlo príde sklamanie a zničí tú nádej.A nedá sa na to len tak si zvyknúť,ale dá sa to prežiť. Takže zmeny. Možno pôjdem do vysokoškolskej mládeže ,možno budem len chodiť na skupinku a občas dačo spravím,teda tie veľké mesačne stredoškolské kluby.Lebo ku stredoškolákom mám stále taký zvláštny vzťah,taký blízky.Ale stále dúfam,že...vypadnem...
Takže asi by som mala pokračovať v tom,čo sa dialo na výlete.Ráno prišla Lanaška s Maťom a hneď išla niekam mať služby a potom aj v kostole.Vlastne asi vôbec nespala. V kostole sme spievali,bolo tam málo ľudí a niektorí sa usmievali a niektorí mračili.Potom bol fajnový obed a leteli sme na vlak.Kedže nás tam bolo 19 a 2 autá,tak na vlaku sme išli 6ti,lebo sa k nám pridal ešte Marek.A rozhovor bol zase na tému:POvedz,čo chceš naozaj v živote robiť.A tak sme sa viac spoznali.
Tak sa skončil dobrý spoločný čas v uzimenej podtatranskej krajine...

Say goodbye...

V nedeľu večer sme sa zišli na kecy tím.Pre mňa posledný,tiež pre Dana posledný a pre Milušku.Ale ani jeden sme o sebe nevedeli.Ja som to Miluške povedala v autobuse a tak sa asi konečne rozhodla aj ona. Mike vytiahol tabuľku týždňov,ktoré sa delili na prvý až štvrtý každý mesiac a čo bude v ktorý týždeň sa diať.Bolo mi to trošku smiešne a ani som to veľmi nepočúvala,ale asi som to pochopila.Lebo KECY tím bude robiť stredoškolské mládeže a VŠETCI budú robiť kluby a tak sa budeme stále stretávať.Proste to pochopíme,keď sa to uvedie do praxe.Mike chcel,že kto chce odísť z tímu,tak mu to má oznámiť a tak som mu to povedala.On bol veľmi milý.Nenapíšem,čo mi povedal,ale bolo to fajn.Lenže zase položil otázku,že čo budem robiť.A ja tú otázku zo srdca...neznášam.Ale najlepšia odpoveď je "ešte neviem" Takže EŠTE NEVIEM.

After party

Samozrejme,že skoro nikto zo študentov neprišiel načas.Ale ani neviem,aké bolo meškanie.No to nie je podstatné.Hlavne,že bola zábava.Aj keď celý čas som mala pocit,že ten program je úplne zbytočný, že ľudia sa chcú rozprávať a napchávať a tak aj bolo. Zdalo sa mi tiež,že prišlo málo ľudí,oproti počtu na campe. A čas išiel strašne rýchlo. A mikrofóny nefungovali a tombola bola na konci zmanipulovaná:-) a zvýšilo sa veľa jedla a a a ...myslím,že to bola iná párty,ako minulého roku,ale stála za to.Vlastne to by mal byť prvý klub,ale dúfam,že takto to nebude vyzerať. Aj keď kluby budú pre všetkých stredoškolákov z mesta, čo si neviem predstaviť,lebo keby prišla len 1/3, aj to by bolo ufff.Ale kedže ja neverím na také množstvá,takže to podľa mňa až také nebude. Rozmýšľam o tom,prečo sú kecy a načo je tím a či sa myšlienka kecov nedá robiť aj bez tímu.Neviem kam toto povedie,len si myslím kam,ale to je zatiaľ len v hlave.
Takže pôvodná téma bola párty,ale veľa sa k tomu nedalo povedať.Len toľko,že bolo fajn.

Jabĺčko

Mám doma malé jabĺčko,ale naozaj úplne malilinké.Sedí na poličke a stráži ho jedna ovečka.Dúfam, že ho jedného dňa nezje.
Ale to nie je len obyčajné jablko,aké nájdeme všade.Je to niečo ako symbol.Symbol jedného veľmi vzácneho priateľstva. Priateľstva,ktoré nesmie uschnúť ako to malé jabĺčko. Ale teraz sa nebudem zaoberať nejakou budúcnosťou,aj keď ona raz príde. Chcem povedať, že predvčerom som mala veľmi dobrý čas. Musela som ísť s otcom do Bratislavy, aby som sa vraj naučila, ako to v obchode chodí. Celé moje vnútro sa išlo zblázniť, lebo mňa to vôbec nezaujíma. Nechcem to robiť, je to ako hladkať vlka proti srsti. Vraj to nemajú radi,tak,ako ja nemám rada všetko,čo sa týka ekonomiky.
Ale vďaka tomu,že sme tam išli a ostali sme na noc v Nitre, som mohla mať dobrý čas večer. Možno to bol posledný na dlhú dobu. A preto bol vzácny.Ako studený pohár mlieka v horúcom dni:-) Ďakujem Ti Rado za čas a uši ,lebo naozaj neviem,kedy taký čas zase bude.A bolo dobré po dlhom období len tak sa potulovať a rozprávať.A neriešiť nejaké potrebné veci, čo treba pripraviť a neponáhľať sa,lebo niekto niečo rýchlo chce...a nemyslieť na zajtrajší deň.
Uvedomila som si už skôr jednu vec. Život na intráku s ľuďmi zo skupinky, spoločné obedy, rozhovory dlho do noci,vysedávanie na chodbe...to je jediná vec, čo mi zabránila v tom,aby som nezačala úplne neznášať školu. A jediná vec, čo si zo školy beriem.Ale nie je to naozajstný život.
...Budem pozerať,ako jabĺčko pomaly usychá. Dúfam,že takto nebudem sledovať aj priateľstvá...

Myšlienky tzv. thoughts:-)

Toto "thought" je strašné slovo brrr. Dnes sa koná v Prešove koncert "Cool and the gang" a ja som včera v nejakom výpadku odmietla lístok na koncert. Vlastne ani neviem,čo je to za skupina,ale to nie je podstatné.Hlavný je predsa ten zážitok a atmosféra. A hluk. Hluk je veľmi dobrá vec,lebo dokáže utíšiť, alebo prekričať vnútro človeka,jeho myseľ. Myslím, že takáto "terapia" sa často používa aj na kresťanských koncertoch. Ale musím povedať, že mne sa to páči. Niekedy je lepšie len tak chváliť Boha bez nejakých vlastných myšlienok. Preto mám najradšej davy ľudí, najlepšie cudzích, alebo veľmi blízkych priateľov rovnakého zmýšľania.

Včera bol nátresk v kaviarni.Zrazu sa niečo začalo. Všetci sa zliezajú do škôl a to znamená,že ľudia z okolitých miest a dedín sú zrazu opäť medzi nami. Keby som chodila od včera do školy,asi by ma trošku štvalo počasie,že musím sedieť v lavici a vonku je krásne teplo. Myslím,že by sa mohla začať aj mládež a to všetky druhy: mladšia, dorast a staršia.Niečo sa končí a niečo sa začína. Len prečo je leto stále také mŕtve? Asi od tepla:-) Jedna vec je zaujímavá: keď sa skončí leto,všetko sa začne, ľudia nevedia ,kde im hlava stojí a lietajú od rána do večera. Padajú mŕtvi večer do postelí s hlavou plnou plánou na zajtra.Potom ráno vstanú a zase niekam letia. A to,čo by malo byť podstatné,napríklad škola,odsúvajú na vedľajšiu koľaj.Veď aj ja to robím,tak viem, o čom hovorím. Teším sa, že sa začal školský rok.

Krátke udalosti

Dobré ránko a máme tu september...už síce nie prvého,ale predsa len september znamená začiatok školy a iných povinností.
Včera, teda v piatok večer sa stretol KECY tím na priateľskej porade o after KECY párty. Stretnutie prebiehalo vo veselom duchu až sa pán bývalý camp leader vyjadril,že keď budú prichádzať noví členovia do tímu,tak musia prejsť psychologickými testami zrelosti. Okrem iného vylepil facku jednej nevinnej členke za úprimnú poznámku.Ale nie je facka,ako facka a členka sa neurazila,iba sa všetci smiali.Ďalším sprievodným znakom porady bolo vyliatie coly na stôl plný papierov a odbočovanie od témy.Ale nakoniec sa tím dohodol na krokoch,ktoré sú potrebné k dosiahnutiu úspešného cieľa - dobrej párty.

Ďalšou udalosťou, ktorá predchádzala tímovému stretnutiu ,bola dlhá poloprebdená noc 5 dievčat tzv.párty.Táto noc bola veľmi príjemnou vecou,lebo znamenala stretnutie starých kamošiek, ktoré kedysi dávno spolu rástli a slúžili a takýto starí priatelia sú nenahraditeľní novými.Lebo aj napriek tomu,že už nie sú často spolu,tak sa veľmi dobre poznajú a nevedia si klamať.Takže až o pol 4 ráno sa konečne dorozprávali a vydali sa na odpočinok. Jedna z nich na druhý deň prudko ochorela a je to veľmi smutné,ale je skvelé, že sa mohli takto stretnúť.

A čo je ďalšou novinkou,alebo už ani nie novinkou v meste na Toryse? Strašne veľa svadieb alebo nových detí,úplne čerstvých. Týždeň, čo týžden. A aká je z toho výhoda? Koláče samozrejme.

Vravím ti:"Ešte dnes budeš so mnou v raji!"

Minulú nedeľu sa uskutočnila KECY akcia- výlet do raja. Nebola to hromadná samovražda,(na urýchlenie cesty do raja)ale obyčajná túra,pôvodne na Veľký Sokol,ale nakoniec skončila na Kláštorisku, kde po náhodnom stretnutí s jednou bývalou členkou mládeže, si skupina študentov urobila prehliadku zrúcanín starého kláštora. Jeden človek sa strašne potešil,že konečne vidí nejaké zrúcaniny a cíti ich pach. Potom sa skupinka v miernom daždi najedla a podelila s tým,čo im mamky nabalili a vydala sa na cestu domov. Členov výpravy bolo 11 a mali pre seba celý autobus, čo bola tá skelá stránka výletu. ale aj tak všetci sedeli pokope okrem niektorých spiacich unavencov.