Hlad

Je to milé,že už nemusím vstávať potme.Že slnko vstane skôr ako ja a už nepotrebujem umelé svetlo na to,aby som vôbec zbadala,že už je tu nový deň.
Dnes ráno som sa rozhodla,že kedže v práci bude pokoj,lebo nikto nebude v kancelárii len ja,tak si urobím stíško. Mám teraz jednu knihu,potiahnutú z Kecy krabice.Volá sa"devotion. A raw-truth journal on following Jesus" Každý deň je o nejakej téme, napríklad: Aliens, authority, boldness, fear, daring, doubt....a dnes to bolo hunger,teda hlad. Hlad po pravde je dychtivý, je to túžba...práve taká silná,ako byť hladným po jedle.Učeník je viac ,ako študent alebo učeň.Nie je spokojný s tým, že vie viac. Učeník chce vedieť všetko, zažiť všetko. Keď stratíte svoj apetít pre pravdu, keď stratíte svoj hlad po Bohu, vtedy sa stanete pohodlným a lenivým. Hlad je vlastnosť, ktorá je centrom učeníkovho bytia.
Cez toto som si uvedomila, že nemám žiaden hlad.Hlad po pravde,Bohu...snáď maximálne tak po jedle.Už ani neviem,aký je to pocit chcieť vedieť nielen viac,ale chcieť vedieť všetko. Hlad je preč...

Včera na mládeži bola téma"Hľadajte najprv kráľovstvo Božie"Čo je to? Pamätám si ,že Kráľovstvo Božie je vláda.Keď nám vládne strach,nevládne nám Boh. Spomenula som si na to:"Kto sa bojí,nie je dokonalý v láske"

Víkend

Víkendy sú super čas,kedy sa môže stať toľko vecí a dojmov, že to človek nestíha ani spracovávať.Napríklad tento víkend bol presne taký.Začal sa už v piatok tým nakupovaním v Košiciach.Urobiť si len tak výlet niekam bez toho,aby som sa musela pýtať rodičov,je naozaj dobrý pocit. Niekedy by som sa bála.Keď som bola malá,nikdy by som sa niekam len tak nevybrala,lebo okrem toho,že som sa ľahko mohla stratiť,ani by som nemala odvahu niekoho na ulici osloviť.
V sobotu ráno ma oco zobudil oveľa skôr,ako bola dohoda a do 10 minút som bola vychystaná a išli sme na dedinu.V podstate som ani nemala čo robiť,tak som vozila Barborku po dedine.Zo začiatku sedela a len jej tak padala hlavička,ale nechcela si ľahnúť.Bolo to smiešne,ako zaspávala v sede.Nakoniec sa mi podarilo ju uspať a urobila som si výlet na cintorín,kde bolo ticho a teplo.Potom sme sa vrátili domov.Ale po uprataní som nemala žiadnu prácu a tak som zase vzala malú na výlet do záhrady.
Poobede sme sa rozprávali,hojdali...a potom sme zase išli s malou na prechádzku.Novou trasou a chvíľu som mala pocit,že som zablúdila. Keď sa malá zobudila,vrátili sme sa domov...no a potom som už cestovala do mesta na Kecy špeciál.
Celý čas som sa rozhodovala,či budem spať doma,alebo u Milušky,alebo pôjdem do bytu k babke(ktorá by sa to nikdy nedozvedela,lebo ostala na dedine) No tak som si prišla domov vziať veci a vybrali sme sa k Miluške.Chlapci sa museli chudáčikovia vysťahovať do obývačky:-)
Podobným dňom ako sobota,bola aj nedeľa.Teda keď nezapočítam kostol a ten náš spev.Ale myslím ,že čas doma bol podobný.Strašne smiešna vec bola,keď sa Hary a Laura šalili.A potom hrali naháňačky,že Laura naháňala Harina.No a ešte jedna vec bola super.Keď som vzala malú na hojdačku a sme sa hojdali a ona od radosti vykrikovala.Také malé bábätko keď sa teší,to je veľmi funny.
Neskôr sme sa stretli u Erika a pozerali sme hip-hopový film "Honey" a potom ma všetci (Erik,Rina,Smolik) odprevadili až na tím.Tím bol dosť dlho,až do zotmenia.Sedeli sme na detskom ihrisku a rozprávali sa o mládeži,nás,živote.Niekedy mám pocit,že už je dosť rozprávania,ale čo iné sa dá robiť? Bolo by zaujímavé napísať tu,čo každý povedal a čo potrebujeme.Ale to sú interné veci. Ale myslím si,že všetci hľadáme dosť podobné veci.Hľadáme plný život s Bohom,úplnú odovzdanosť.Ja osobne hľadám trvalé na predovanie,chuť robiť správne veci,poslúchať Boha,mať bázeň a hlavne hľadať najprv kráľovstvo...a nie moje veci a záujmy. A tak podobne asi všetci...
Po tíme sme išli s Marekom po jeho veci,ktoré si nechal u mňa. Inak celý víkend v byte spalo 9 ľudí:) Táto myšienka sa mi páči,že toľko ľudí.Asi potrebujem viac nafukovacích postelí:-)
No tak idem pracovať...

Týždeň

Tento týždeň bol plný udalostí a vecí, čo sa diali.Tak napríklad v pondelok-Veľkonočný(najhorší deň roka) sme boli v Raji. Túra od Tomášovského výhľadu, Letanovský mlyn až na Kláštorisko bola celkom fajn. A najlepšie bolo zakončenie na kolotočoch doma.Ďalšie dva dni svalovka,ale čo sa dá čakať po zime,kedy sa človek ledva pohne a maximálne zrýchli len vtedy, keď nestíha na autobus.
V utorok som mala dovolenku a tak sme sa vydali do NAY pozerať foťáky.Potom kino-Pýcha a predsudok.Veľmi zaujímavý film o love jednej rodiny ženíchov pre svojich 5 dcér.Moje nervy.Niekedy som sa za nich až hanbila.
Čo bolo v stredu? Aha Žilina a večer mládež o pohľade starších v zbore na mládež a o tom,ako to bolo dakedy.ACčkári, čo prišli na návštevu a 1 CBčkárka z toho asi veľa nemali.
Vo štvrtok "skupinka" s Rinou.A tak som sa tešila z toho, že mám fotky z výletu napálené na CDčku, že až mi to CDčko zamrazilo 3 PC. Tak sme napálili radšej nové.
A piatok bol najfunny deň,lebo v práci veľa práce a potom nejaká tá oslava a potom hurá na záťah do KE.Niečo ako nákupy:-)A aj sme nakúpili hihi a skončili sme kde? Áno MC Donald:-)Z tohto výletu sa budem ešte dlllho smiať.NAučila som sa,teda všetky sme sa naučili,že o plavky sa treba pýtať radšej predavačky,ako predavača, že autobus Optima je zrušený,aj keď to tam nie je napísané a iné veľmi poučné veci...
Po príchode domov som dlllho chystala byt na veľkú návštevu a potom už bola sobota ráno,poobede a večer skvelý Kecy špecial.Anka mala fajn tému,no a potom nás Rado vzal na exkurziu do MPK,potulovali sme sa po meste a stretli CBčkárov, čo mali namierené do Hypertesca-kultúrneho centra mesta:-)Po dlhom prehováraní sa mi podarilo to,aby sme hrali bránky a domčeky a robili hluk...Nakoniec som išla spať ku Miluške,lebo doma nebolo miesto.Vďaka Miluška:-)
No a dnes sme sa pokúšali spievať v kostole,ale mala som problém nerozosmiať sa...Podrobnosti nebudem vysvetľovať,lebo mamka ma volá jesť puding...

Čo sa učíme?

Čo sa učím? Pán Boh ma učí veľa vecí.Tým Jeho jemným spôsobom, že niekedy sa prudko zastavím pri chôdzi,keď príde nejaká nečakaná myšlienka. Minule ma prekvapil veršíkom,ktorý neviem presne,ale je asi taký"kto si myslí ,že stojí,nech si dá pozor,aby nepadol" Odkedy mám ten veršík v hlave,nikdy nemôžem povedať:"Toto neurobím" Pretože ja,ako človek ,urobím všetko, padnem vo veciach,ktoré sú také jasné...ale. Viem, že Boh mi tým chcel povedať, že iba s Ním dokážem obstáť v pokušeniach. Je to skvelé vedieť, že aj keď nie je možné,aby neprišli pokušenia,tak je možné im odolať s Pánom a s Jeho silou.Toto je veľmi jasná myšlienka,všetci to predsa vieme,ale ja som sa naučila a učím sa aj to,že nestačí niektoré veci vedieť,ale treba ich mať zakorenené v srdci.A nestačí čakať na pokušenie,aby sme si overili,či to mám fakt srdci,ale modliť sa za to,aby to tam bolo.

Boh dáva rôzne lekcie.Niektoré sú také, že najradšej by sme sa zobudili,až keď sú za nami,ale keď nepôjdem do boja,ako sa naučím bojovať? Som taká vďačná za modlitbu, je to niečo nad moje chápanie.Je to zbraň,je to dar,je to niečo na milión spôsobov a je to istota,že nehovorím do vetra.Niekedy je to liek,ktorý utišuje bolesť.Niekedy je to vyliatie srdca,niekedy je to ticho.Niekedy je to niečo,čo sa zdá zbytočné,niekedy je to gombík na zázrak.Je to to,čo nepotrebuje veľa energie,ale niekedy berie celú silu a potrebuje,aby sme sa prinútili.Je to boj,je to hojdanie sa v sieti.Je to spojenie s priateľmi,je to iný spôsob rozhovoru,je to odhalenie vnútra,je to súkromná bublina,je to skrátka plné protikladov.

Dnes má Rado obhajobu.Janka ide do NR...život ide ďalej.Rado nech je to celé o zázraku ,aj o tom,aby komisia videla,že si iný,ako ostatní.A Janka nech Ti cesta zbehne ako voda.

Ta co teraz?

Teraz je "Zelený štvrtok", neviem prečo zelený,keď je taký blatistý a ponurý. Ráno som nešla do práce,lebo mám dovolenku. Chcela som spať dlhšie,ale moje telo je už nabehnuté na nejaký ten systém a tak vstávanie nebolo až taký problém.
No a tá skupinka bola fajn.Taká rozlúčková,ale neviem, asi sa nedá len tak povedať"domodlili sme sa" Lebo to by znamenalo,aspoň podľa mňa, že koniec a ďalej sa nepokračuje.Čo v modlitbe proste nemôže len tak byť. Modlitba je dlhotrvajúci boj, nemôže sa len tak vzdať.Ja sa neviem teraz modliť.Idem mať stíško a zrazu neviem,čo mám povedať, čo mám čítať.Všetko sa mi zdá nedôležité, nemám energiu,nič...tak neviem,čo ďalej...
Po skupinke som išla s Marekom na dajaký úrad a potom ja do Tesca a on domov.Vonku pršalo,ale nebol to ten milý letný dážď, čo poteší,ale taký jesenno jarný,čo nachladí.Ľudia vyťahujú dáždniky a myslia na chrípku.
Potom som navštívila MPK,bolo dobre.Najprv kopec ľudí a potom ostala Rina a Roman.Tak som ich pootravovala a ostala som s nimi dlhšie,ako bol akýkoľvek môj pôvodný plán.Ale neľutujem, šak dom neušiel a bola zábava pri pozeraní klipov jedného speváka:-) a videí z kecov, co sme dakedy natáčali.To sme ešte boli nadšencami. Potom sme prestali byť. No a taká bola moja dovolenka-free. Potom som išla na dedinu a tu sa celý deň pokúšala čakať na Mareka-brata,kým príde aj s kreditkou,aby sme zaplatili letenku.Nakoniec mu napísalo dajakú chybu hňupstvo.Nemám na to slov.Idem spať,lebo ...

Čítať?

Včera som si čítala svedectvo Josha,jedného Američana,ktorý tu bol v lete.jeho svedectvo bolo super,toto je len jedna vec z neho.Niečo, čo mi trochu objasnilo jeden z dôvodov,prečo čítať Bibliu:-) Ale samozrejme,že to nie je hlavný dôvod,ale myšlienka sa mi páčila.Nechávam to pôvodné,ale aj po SK.
Josh:
I suppose I should read the entire Bible. I didn't want to ever get into a conversation with anyone of another religion and have them ask me if I've read the whole book that I believe in so strongly. I would have had to hang my head and say "No I haven't, but let me tell you about the things I have read." So my friend Tony and I decided to read the entire thing over the course of about 9 months at 5 chapters a day.
(Myslel som si,že by som mal čítať celú Bibliu. Nechcel som sa dostať do situácie, keď sa budem rozprávať s niekým iného náboženstva a on sa ma opýta, či som čítal celú knihu, ktorej tak silno verím. Zvesil by som hlavu a povedal" Nie nečítal, ale chcem ti povedať niečo o veciach,ktoré som čítal" Tak som sa s priateľom Tonym rozhodli prečítať celú Bibliu za 9 mesiacov po 5 kapitolách denne.)
Ďalej opisuje to,ako mu to čítanie otváralo oči a podobne...v každom prípade zaujímavá myšlienka.

Testimony

Rozmýšľala som nad svedectvom o tom,kedy a ako ja a Boh.Niekto má na to presný termín, či dokonca aj čas a pamätá si aj more sĺz ,ktoré pri tom vyplakal...nič také si ja nepamätám, skôr ma tie vyplakané spomienky niektorých ľudí napĺňali otázkou"naozaj som kresťan?"
Prečo práve Boh? No žiadneho iného boha ,ktorý by mal také kvality som za svoj život nestretla.Od malička sa všetko točilo okolo táborov, výletov...som vyrástla na detských táboroch,ktoré robila moja mamka s tímom ľudí.Stretávali sa aj u nás a pre mňa to bolo niečo cool(to slovo som vtedy samozrejme nepoznala), že takí dospeláci ,priatelia mojich veľkých bratov, k nám prišli na návštevu. Teraz už samozrejme viem, že to neboli až takí dospeláci:-)
Neskôr to už nebol len detský tábor,ale rôzne výlety.Ale nikdy som nechcela len tak sa "obrátiť" ako všetci uslzení ľudia.Možno, že v mojom srdci som nimi aj pohŕdala, že sa rozplačú a ani nevedia prečo.Vyrastanie medzi dvomi chlapcami, každodenný boj o prežitie v bitkách spôsobili, že slzy ,kedže neboli silnou zbraňou, prestali byť niečim verejným a bežným.
Niektorí ľudia-mladí kresťania dokázali dokonca naliehať na deti v tábore,aby sa zamysleli nad tým,prečo nie sú "obrátené" a dokonca aj kričať na nich. Myslím, že tento prístup pokazil niektorým deckám akýkoľvek záujem o Boha.
Raz som dostala otázku, či chcem dobro,alebo zlo. Všetci samozrejme povedali "dobro",ale to ma naštvalo.Prečo by som robila to, čo všetci a tak som ale nemohla priamo povedať, že "zlo", tak mojou odpoveďou bolo "neviem". No ale celý deň ma potom sledovali oči mojej vedúcej skupinky.Asi si myslela,že sa idem "obrátiť" a ten pohľad ma hneval. Samozrejme,že som nespravila žiaden očakávaný krok do konca výletu.
Potom zase tábor a tam raz večer som si povedala" Čo ťa nezabije, to ťa posilní" a v duchu som sa spolu s vedúcou modlila tú slávnu modlitbu "obrátenia".Bolo mi potom veselo(žiadne slzy-dôležitá poznámka),ale nič viac a kde je ohňostroj? No a tak toto bol začiatok môjej kresťanskej kariéry,ktorá sa potom uberala len krásnymi veselými cestičkami...blablabla.Ani náhodou.Bol to začiatok pochybností a trápenia sa nad tým, či som alebo nie som kresťan. Či keď ma to nedojalo,či to platí.Nikto mi nikdy nepovedal,ako to naozaj je a že ku každému má Boh iné dvierka.Spolu s kamarátkou sme viedli rozhovory,ktoré nemali konca a riešenie.Všetko bolo odveci...ale začala sa mladšia mládež, kde si nepamätám, čo bolo,ale bol to dobrý čas so skvelými vedúcimi, skupinka, výlety(samozrejme), kamaráti, zábava...prvé úvody, potom vyučovanie ,však už by ste mali slúžiť...more otázok na vedúcich...a potom...krach. Zo dňa na deň sa naše vzory vyparili, odišli, hľadali si nové miesto a v niektorých srdciach je to doteraz.Potom odišli aj niektorí z nás-do sveta,veď ich nemal kto viesť...a čo tí, čo ostali? Nooo už nemôžete váhať, musíte slúžiť, vziať tú mládež na seba...vytvorte tím. A tak sa stalo. Otázky si odložte, veď kto by už na ne odpovedal,teraz je na vás, aby ste viedli mladých. Napriek tomu,ako to vzniklo, bol to dobrý čas. Tímové stretnutia v nedeľu ráno o 7:45, hry a výlety pre decká, plánovanie...na pochybnosti o obrátení nebol čas.
A tak odvtedy plynie život.Služba strieda službu,ako keď niekto otvára a zatvára nové dvere. Decká, ktoré vtedy chodili na mládež, sú v tíme,kde spolu pracujeme na rovnakých veciach,niektoré sú preč...ale Boh sa nemení.Zisťujem, že neviem,kde sa stratil v celom tom kolobehu života.nemám na Neho spomienky.Celé to je o práci. Ale viem, že je v tom poprepletaný a že všetko, čo sa dialo, bolo s Jeho dohľadom.Niekedy len s dohľadom,niekedy s priamym kontaktom.
Zázraky,ktoré sa stali v minulosti a ktoré ma napĺňali nadšením vtedy, sa vytratili, pozabúdali. Keď sa trochu obzriem späť , je mi ľúto, že život a hľadanie Boha v tom všetkom je len také biedne.Že to bolo len občas-život 5cm nad zemou,lebo som práve nadšená...ale potom pád a zase nič. Áno, bolo to požehnané,aj je a veľa vecí bolo super,ale mohla som Ho hľadať viac,poznávať.
Posledné 2 roky to bolo niečo viac, akoby mi otváral oči a neustále vravel"Hľadaj najprv kráľovstvo Božie" nie tie svoje nápady.Poznám ich, viem o nich, veď "ešte nemáš slovo na jazyku a ja už ho viem,aj tvoju myšlienku chápem zďaleka" Ja ťa poznám, viac ako ktokoľvek, viem,kedy sa bojíš a kedy nechceš pustiť svoje sny.Viem,kedy zase lietaš nad zemou a kedy padneš.Viem,kedy klameš ľudí,seba a aj mňa.Len problém je, že mňa neoklameš. Ja presne viem ,čo chceš a že niekedy si prekladáš veršík "Raduj sa v Hospodinu a dá ti to,po čom tvoje srdce túži" dosť vypočítavo. Nie som automat na mince, ani tvoj kamarát, s ktorým si môžeš točiť, ako sa ti zachce. Pozor! Ja som Boh. Ale chcem len,aby si mi viac verila a hľadala MŇA, nie všetko okolo. Už sa neobzeraj.Halooo. Si ako dieťa, čo sa obzerá za všetkým novým.Viem, že vieš, že ma to zraňuje, keď ma odkladáš ako použitú hračku a vrátiš sa len v ťažkostiach. Už mi ver, mám ťa rád.

To be a woman

Konečne som sa v knihe "Úchvatná" dopracovala k tejto časti:
Jedna mladá žena nedávno napísala: "Ako sa môžem stať silnou ženou, bez toho,aby som bola drsná? Ako môžem ostať zraniteľnou bez toho, aby som sa začala utápať v sebaľútosti?
Zdá sa, že je dostatok kníh o ceste muža a niektoré z nich sú naozaj dobré. Málokedy však nachádzame múdre rady ako sa stať ženou. Áno, vieme aké očakávania na nás kladú naše rodiny, naše zbory, naše kultúry.Ak chcete vedieť, čo by ste mali robiť, aby ste boli dobrou ženou, nájdete kopu rád. To je ale niečo iné, ako vedieť, aká je cesta, na nej sa žena stáva skutočne ženou, ba dokonca aj vedieť, aký je vlastne cieľ.
Ani cirkev tu veľmi nepomohla. Nie, táto veta nie je celkom presná. Cirkev bola súčasťou problému. Ženám vravela v podstate toto:" Ste tu hlavne preto, aby ste slúžili. K tomu vás Boh stvoril- k službe . K službe v detskej izbe, v kuchyni, v rôznych odboroch, v doma, v obci." Ale teraz vážne: Predstavte si ženy, ktoré vydávame v cirkvi za model ženstva. Sú sladké, ochotné pomôcť, vlasy majú pekne upravené. Sú zamestnané a slušné(ukáznené). Ovládajú sa. a sú unavené.
Pomyslite si na ženy, ktoré stretávate v zbore. Snažia sa dostať nejaký vzor ženstva. Čo vám hovoria o tom, čo to znamená byť ženou?Ako k vám hovoria ich životy? Ako bolo práve povedané, dospejete k názoru, že Božia žena je- unavená.A k tomu sa ešte cíti previnilo.Všetky žijeme v tieni tej neblaho slávnej ikony , "Žena z Príslovia 31", ktorá je tak pilná, až si kladiem otázku, či mala čas na priateľstvá, na prechádzky, či na čítanie dobrých kníh. jej svieca nezhasne ani v noci? Nejako sa jej podarilo podsvietit zahanbenie, v ktorom väčšina žien žije- je biblickým dokladom toho, že sme zlyhali. Na to, že je niečo zbožného- na pocitu, že ste ako žena zlyhala? (Všetko z knihy "Úchvatná" autor- John a Staci Eldredge)

Som rada, že som konečne našla knihu, kde je to takto napísané. Naozaj, nie je to vzbura proti Biblii,ale realita života,ktorú veľa ľudí nevníma,lebo ani nechce. Niekoho, tento text povzbudzuje, niekoho deptá a mne pripadá dosť historický a vôbec nie ako vzor ,podľa ktorého sa treba správať.

Takže zmena témy, dnes to vyzerá na pekný deň, aj slnko sa ukazuje. Teším sa na "Dobu ľadovú", volejbal a možno aj Superstar,ale tá Superstar ma nejak šialene toho roku nezaujíma. Teším sa, že je dnes piatok a deň narcisov,no mohli by to už zmeniť na deň slnečníc.Slnečnice sú krásne slniečka,niečo ako odraz veľkého slnka,ktoré svieti na oblohe. To by sme mali byť aj my,nie? Také malé slniečka a hlavným slnkom je Boh. Raz som mala doma slnečnicu, pamätám sa tiež, že mi ja dala Lanaška.Každé ráno som sa slnečnici pozrela do "tváre" a stále mi vzala dych jej krása.Ona sa na mňa tiež pozerala:-) A tak sme sa každé ráno zdravili,až kým nezomrela. No a tiež si pam ätám, že keď bol Rado v Číne a akurát bol môj deň na modlenie sa za neho, vzala som psíka(vtedy sme mali len Harina) a išli sme sa prejsť ďaleko nad dedinu ku slnečnicovému poľu. Tam sme sedeli na teplej poľnej ceste a rozprávali sa so Stvoriteľom slnečníc:-)
Želám všetkým pekný deň narcisov-slnečníc.

Huhu

Dnes je čtvrtek, zítra pátek, šiju, šiju si kabátek...to je báseň "Vodník" a na základnej škole sme si na ňu vymysleli scénku. Skončí sa tragicky,keď vodníkovej žene sa podarí utiecť a on odtrhne hlavu ich dieťaťu.To sme ale už v scénke nemali:-)
Toto bol úvod...

Služba ženy, žena v službe-téma včerajšej mládeže.Otázka: "Dievčatá, tešíte sa z toho, že ste ženy a chlapci, tešíte sa z toho, že ste muži?" Ach jo.Spomenula som si na to,ako som v detstve chcela byť chlapcom. Prečo? Lebo chlapci mohli loziť po stromoch, nikto im nehovoril" už sa správaj ako dievča", nikto im nezakazoval nosiť hocičo oblečené... Ani neviem,kedy sa zmenil ten postoj. Vlastne je mi to jedno,najradšej by som nebola nič ani chlapec,ani dievča, ale také nie je.
Včerajšia téma bola dlhá,ale verím, že každý si mohol z nej vytiahnuť to, čo potreboval. A ďalej sa bude diskutovať. Mali sme aj USA návštevu. Volá sa Anastacia-ale nie tá speváčka. Také jedno dievča, tichá ,troška menej ukecaná,teda viac mlčanlivá, nenápadná...priam šokujúce je zistenie, že je to Američanka. Ale zá sa mi, že je fajn,aspoň po pár vetách a vymenených poznatkoch.Potom som ju už prenechala Marekovi,aby jej vysvetľoval, čo to tá teta v predu hovorí.Teda prekladal tému. Možno sa s ňou ešte dakedy stretnem,lebo konečne som videla inú Američanku,ako všetky tie z Kecy táborov, internistov...väčšinou divoké a hlučné stvorenia. Tak vráťme sa k téme. Bibka nám porozprávala,aké to bolo,keď sa zrazu musela starať o deti a nemohla chodiť všade,kam sa jej zachcelo a zrazu slovo "služba" nadobudlo iný význam. Keď som si predstavila také obmedzenia...brrr. Pamätám si,ako som raz prišla domov,teda na dedinu a Katka pribehla ku mne, strčila mi do rúk Barborku"podrž ju, musím ísť nakŕmiť sliepky" Vyzerá to smiešne,ale je to hlbšie.Dieťa plakalo stále,keď ho dala do sedačky,nemohla nič iné robiť. To by asi bolo nad moju trpezlivosť. Alebo by som sa to naučila,hm.

Pohľad

Niekedy je dobre stráviť deň s človekom, s ktorým sa nevidíte každý deň.Lebo môžeme zistiť, že tým, že sme sa uzavreli do svojho okruhu priateľov, prišli sme o niečo, čo nám môžu dať tí ostatní. Učíme sa na vlastných chybách,no čo už.
Ja som bola stále uzavretá v nejakom tíme.Najprv to bola mladšia mládež, potom detská besiedka, kecy tím...a ani som si to veľmi neuvedomovala,aj keď pár napomenutí som obsiahla.Ale čo je ma po nejakých napomenutiach tých, čo nechápu.Dokonca ma to hnevalo, že čo sa do mňa starajú. No ale vďaka Bohu sa veci a postoje nejak menia a nebyť stále v jednom kruhu ľudí prináša také skvelé nové veci a ľudí.To je ako s čokoládou.Ochutnám nejakú dobrú a potom ju chcem stále (kým sa neprejem)
Včera som strávila niekoľko hodín s Majkou a bolo to dobré.Niekedy mám pocit, že keď sa s niekým rozprávam, tak prijímam informácie ako špongia vodu.Učím sa od ľudí, čo vedia iné veci ako ja. Večer sme boli plávať. Konečne nejaký pohyb po zimnom spánku.Ešte stále cítim na rukách "vôňu" vody. Potom som sa vliekla domov s polozavretými očami, ale oveľa lepšia je únava z pohybu,ako z nudy.

Again

No už to píšem druhý krát.Najprv sa mi nechcelo,tak som prešla na inú stránku,ale vďaka Reny za inšpiráciu:-)
Nechce sa mi stále každý pondelok začínať nový týždeň. Akoby od začiatku a stále dookola.It makes me crazy. Ale kedysi dávno jeden múdry ujo povedal "nikdy nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky", takže to nie je stále dookola,aj keď...ale keď sa pozriem do kalendára, o chvíľku Veľká noc a to je niekoľko dní "voľna". Veľká Noc mi nie je veľmi sympatický sviatok.Asi trauma z detstva z toho "úžasného nápadu" s olievaním a ešte ich musíš za to aj odmeniť.

Kecy klub bol.Hej bol a fajný bol.Sex je predsa zaujímavá téma.Niekedy mi bolo smiešno,ako všetci stíchli. Ale celková atmosféra bola pohoda.Pár hier, inzeráty, scénky (super Jany a Anky), hudba-klavír, video. No ani neviem čo viac povedať. Potom boli palacinky,ktoré sme natierali veľkou rýchlosťou, lebo sa strácali ešte skôr,ako vyšli z dverí kuchyne.Šľahačková vojna bola len mierna, Ivka sa nedala premôcť a zbaviť vytúženej pochúťky. Ani neviem,kde potom skončila,nemyslím Ivka,ale tá šľahačka.

Nedeľa-kostol-zima-odvoz na dedinu.Potom obed a pred obedom som pozerala film"Tú starú treba zabiť" bolo to dobré.Po obede som sa hrala s Barborkou,ona by už chodiť chcela,ale nevie.Zato poskákať po mne sa jej páčilo a tie malé lepkavé rúčky dávať na tvár a rozviazovať si šnúrky na topánkach a iné výtržnosti ako sťahovanie obrusu.
Ale hrať sa s jedným bábom je OK,ale čo ak je ich 8? To už skôr ako škôlka. Esteže nás bolo 5 a jeden ocko.Hej strážili sme malé deti, kým ich rodičia mali rodinné stretnutie.Kocky, medvedík, čaj, papiere, farbičky, oslintaná chrumka...človek pri tom až vyhladne:-) V takých dňoch si ešte viac vážim svoju slobodu.