New day

Nevstávam, nikam nejdem, poviem otcovi,že končím,už nieee.Hej a tak tieto myšlienky ustúpili pocitu zodpovednosti a pekne sa vstávalo. Teda pekne ako pekne,ešteže môže byť víkend a vzhliadanie k týmto dňom pokoja pomáha prežiť tie iné. Začínam sa zamýšľať nad slovníkom,ktorý tu používam, že vzhliadanie:-) haha.Pekné,také biblické.Asi som fakt kresťan.Ale ale,aké pochybovanie.Človek sa v tom kolotoči nestíha ani zamyslieť a keď to zrazu urobí,lebo má voľný čas,nevie sa nájsť.Kde som?Kde je Boh v tom mojom živote? Haló ľudia, všimol si niekto, že pri tom rýchlom behu sa niektorí postrácali?Či je to už úplne jedno, ideme ďalej, aby sme to stihli.Hej, v Biblii je napísané, že "dobrý beh som dokonal..."len to asi nie je taký doslova "beh" Mám predstavu: starenka v bielych starých šatách, vrásky,ale láska v očiach,suché mäkké ruky,neponáhľa sa.Všade,kam chodí,dotýka sa ľudí a oni jej radi stisnú ruku. Dokonca aj ťažkí frajeri v hlbokej puberte sa tešia na jej úsmev. Nikam sa neponáhľa,nepotrebuje kráčať s módou. Ale keď za ňou príde niekto porozprávať sa, ochotne odloží prácu,len si sadne a počúva.Veď práca neutečie,ale ten,čo sa s ňou prišiel poradiť, by sa mohol stratiť.Dokáže celé hodiny načúvať trápeniam,aj radostiam.Ukladá si to v srdci a po večeroch sa modlí,na nikoho nezabudne. Rozdáva lásku a pokoj,ktorý sa pri nej dá nájsť, je nad ľudské chápanie.
Myslím,že predstavy už nestačia.

Es geht

Máme pár dní do Kecy klubu, presne 3 a tak sme sa pekne stretli a porozprávali na na túto tému.Ale bolo to ozaj dobré a nie zbytočné stretnutie.Je to super,keď človek aj naozaj vie,čo má na starosti a nie keď má z toho chaos. Už len to urobiť.

No ale podstatné je, že večer bol plný romantiky:-) Ale nie,len sme si s Miluškou pozreli film Dirty Dancing- Havana Night. Napriek tomu,že bol dosť tmavý, bolo to fajn. Kedže nie som filmový kritik,tak v pohode ho ohodnotím ako dobrý. Horúce leto, hotel s bazénom, snobskí Američania a samozrejme pekné, múdre,dobré dievča a podobne ohodnotený chlapec-domorodec.Dievča, vďaka ktorému ho vyhodili z práce, sa rozhodne mu pomôcť zarobiť si peniaze, aby mohol odviesť svoju rodinu do US.A tak sa prihlásia na tanečnú súťaž.Určite nikto nečaká, že sa počas toho,ako sa stretávajú a nacvičujú tanec,do seba zaľúbia. Takže dosť šokujúce. No a ani to,že rodičia nič netušia.A dozvedia sa to až vtedy,keď vidia svoju dcéru tancovať na súťaži. Je to dobré,myslím ten tanec. No a čo ďalej? Samozrejme,že postupujú do ďalšieho kola,ale vďaka bratovi hlavného hrdinu, musia počas tanca ujsť,lebo sa rozhodol strieľať.No a medzitým tu máme revolúciu na Kube, ktorú všetci domorodci čakajú.To spôsobí, že Katie (hrdinka) s rodinou sa sťahujú späť do US a Javier(hrdina) už nemusí odviesť svoju rodinu do bezpečia,kedže nenávidený prezident im už neohrozuje životy. Súťaz síce nevyhrali,ale cena útechy je tiež dobrá.(To pochopí len ten,čo videl film) Slzy,horúce slová, posledný tanec na kubánsky spôsob...podľa všetkého, celkom jednoduchý oddychový film,ktorý snáď trochu osvetlí pomery na Kube pred revolúciou a predstaví čo to znamená nielen vedieť tancovať,ale cítiť hudbu.

Strať sa!

V poslednom čase,keď je všetko čím ďalej tým zložitejšie.Keď sa hovorí o projektoch a plánoch,keď životu napomáha technika, keď sú autá stále rýchlejšie a keď sa kysnutý koláč kupuje v tescu...stále silnejšie túžim po jednoduchých veciach. Nechcem sa ponáhľať na stretnutie s nejakým tímom,ale chcem sedieť v parku a rozprávať sa. Nechcem čakať na autobus, ale chcem ísť peši. Nechcem dáždnik,ale chcem mokré vlasy.Nechcem klávesnicu, chcem pero. Nechcem používať ICQ,ale chcem sa stretnúť.Ale ako,keď nikto nemá čas. A kde je ten čas? Nechcem plánovať, chcem žiť. Ja neviem,ale je tu niečo, čo ide tak rýchlo a nedá sa zastaviť.Pomaličky pohltí aj toho,kto kedysi čas mal.Keď je toto tá "dospelosť, tak "nie, ďakujem" Keď mi Nika napísala,že pôjdeme púšťať šarkana ,tak som si uvedomila "áno, to presne chcem" Radšej nech si všetci vravia"to je decko", ako stratiť niečo, čo mi dovolí šmýkať sa po zábradlí.

Nech žije dážď

Dážď je skvelý vynález.Dáždnik je obmedzujúci prvok.Ale mami ja nebudem chorá,no a čo, že zmoknem. Je taká pesnička,kde sa spieva, že v daždi plače každý...super ne? Pekne poumývané tváre, chodníky, tráva, vzduch.Takže nech žije dážď a nech žije Boh, ktorý ho vymyslel.

Včera-párty-4xpizza-modlitba-pivo a iné nápoje-učiteľ kreslenia-vedľa tiež kresťania-teta meniny-3 x narodeniny-starneme,čo už-sladká pizza?-fotky-reči-gauč-chlapci majú zaujímavé vzťahy-sviečky vyhoreli-skladačka z podpivníkov-tajné foto pod stolom-dievča s ružami-ukrajina-zuzka-vlak-hýbeme sa-wc plné hudby-pomýlený chlapec-biela čokoláda-potlesk-taniere-servíty-kde je pizza?-bla bla bla-zbierka-čau peťo-všetci prišli o nejaké peniaze-poistenie a sporenie-financie-platba-odchod-čau danka-cesta-intrák-čau nika-svetlo na oblohe-škola-nápis na chodníku-firma anir-mpk-čierny most-opitý ujo-čau marek a slavo-autobus-telefonát-čau peťo-telefonát-----dobrú noc

Všetko najlepšie ku dňu učiteľov!!!!

Časový posun

Halooo,prečo mi nikto nepripomenul ,že sa presúva čas? Ja si tak pokojne pozerám film "Jersey Girl" alebo preklad skoro doslovný" Otec na plný úväzok" a plánujem ísť na piatu na večierok a až po čase som sa pozrela na čas na počítači a tam bolo nie 15:45 ale 16:45. Panika.Beh po schodoch dole. V kuchyni Katka na mňa pozerá. Hľadám mamu, že vraj je na záhrade. Bežím tam s kefkou v ústach,lebo si musím umyť zuby,mama tam nie je,blato mám až na hlave, za mnou taký dupot. Ufff a to pes.Tak utekám naspäť do domu a Katka sa ma pýta,či si dám hranolky.Hhej,nie,hej...myslím si, že má zo mňa zábavu.Mama s otcom sa vrátili zo záhrady, že vraj za mnou kričali,aj psa poslali,ale ja som ich vôbec nepočula.To mi je záhada.Síce sa mi zdalo divné, že pes je sám na záhrade...tak nakoniec som jedla aj hranolky,aj som prišla na faru. A kedže neznášam meškať niekde,kde pri otvorení dverí sa na mňa pozrie kopec očí,tak som si radšej celú tému vypočula za dverami.Dobre sa mi sedelo na zemi a mohla som sa zasmiať,kedykoľvek som chcela,poprechádzať sa,ísť na pôjd, rozprávať sa s Majkou, spať,telefonovať...niečo,čo sa v plnej miestnosti ľudí nedá:-)
Poučenia: nezabudnúť každému členovi rodiny,aj chorému pripomenúť časový posun, nedôverovať hodinkám, meškanie má svoje výhody...
A zase pondelok

Udalosti

Pred chvíľou okolo letel balón hah.To musí byť super letieť v balóne.Chudák náš pes si myslel,že keď na balón bude brechať, tak ho nastraší.Ale nič sa nestalo,len zbytočne míňal psiu energiu a na chrbáte mal pásik srsti-zleženej ako stále,keď je naštvaný.

Včera som pozerala "Hriešny tanec 2"Dobrý film.:-)a dnes "Bruce všemohúci" poučný film...

Príležitosť

Včera bol veľmi zlý deň.Deň, ktorý poukazuje na to, že život nemá žiaden zmysel. Keď sa stane niečo také, nepomáha nič, len sa modliť a modliť, kým všetko ťažké neodíde a kým Boh znova nemá šancu na prejav lásky. Ľudia bez Boha- nezávidím im. Čo môžu urobiť? Napchávať sa zmrzkou, ísť spať,alebo ukončiť to tu všetko-koniec, The end...

Otvorila som si Bibliu 1. Sam 24.Je to príbeh o tom,ako mohol Dávid zabiť Saula,keď Saul sám vošiel do jaskyne,kde sa skrýval Dávid s priateľmi. Zaujalo ma, čo mu povedali jeho mužovia:

"Vtedy povedali Dávidovi jeho mužovia: Toto je deň, o ktorom ti hovoril Hospodin: Vydám ti tvojho nepriateľa do rúk, aby si s ním naložil, ako uznáš za dobré."

Hľadala som si ,kde Boh toto povedal Dávidovi,no nenašla som.Zaujalo ma to preto,lebo často sa stane,že zrazu máme super príležitosť. urobiť niečo, po čom už dlho túžime,niečo, čo vyzerá,akoby nám to dal do cesty sám Boh. Nikto by nám nič nevyčítal,veď je to také jasné,možno tým aj Bohu pomôžeme,ale...

"Vtedy Dávid vstal a tajne odrezal cíp plášťa, ktorý mal Saul na sebe. Potom mu začalo biť srdce, že odrezal cíp Saulovho plášťa. Povedal svojim mužom: Hospodin ma uchovaj, aby som sa dopustil niečoho takého proti svojmu pánovi, pomazanému Hospodinovmu, a vztiahol ruku na neho, veď on je pomazaný Hospodinov. Týmito slovami Dávid pokarhal svojich mužov a nedovolil im povstať proti Saulovi."

Dávid vedel, že to nesmie spraviť.Mal v sebe základnú vec, že nesmie zabiť pomazaného od Hospodina,aj keby bol neviem aký hnusný.Aj keby to presne vyzeralo ako príležitosť od Boha.Aj keby si všetci mysleli,že sa zbláznil,že je hlúpy.Čo si asi mysleli jeho mužovia? Možno najprv to, že spravil takúúú somarinu, možno ich prekvapilo, že oni sami zabudli na základný príkaz od Hospodina.

Pre mňa to bolo napomenutie.Neviem ešte presne či niečo v mojom živote je len príležitosťou, ktorá vyzerá ako úžasná vec a pritom je úplne mimo. Jednoducho ukázalo mi to na to,že je potrebné veriť a žiť základné pravdy, pravdy o Bohu. Aj keby priatelia kresťania vraveli niečo úplne iné,aj keby si všetci mysleli,že strácam šance,aj keby ...jediné miesto pravdy je Boh.

Ľudia si občas prispôsobia Bibliu svojim potrebám.Povedia" ale vtedy bola iná doba,keď bolo toto napísané." Tak potom ako máme vedieť, že toto je na inú dobu a toto je pre dnešný deň? Asi je na to len jediná odpoveď, teda jediná, čo mi napadla. Máme Ducha Svätého, Radcu. (Teraz som sama sebe poďakovala" ta to si mi pomohla,aj nabudúce")

Realita

KPM je miestom,kde sa vecí zdajú iné.Aspoň mne.Nie tak iné,že všetko sa dá,ale tak iné, že ...svet nie je zlý. Toho roku som sa snažila udržať si v hlave realitu aj napriek miestu,kde je toľko kresťanov, že sa svätosť dá až krájať :-) Vyzerá to nechutne,keď si tú predchádzajúcu vetu čítam. No ,len som tým chcela povedať, že na konferách akoby boli všetci dobrí, priateľskí, usmievajú sa...niekedy sa vrátime domov a všetko doma sa zdá nudné,alebo sa zdá, že hurá ideme meniť svet. Alebo seba. Ale veci sú také isté ,ako boli pred konferou.
Druhý pohľad na vec môže byť taký, že tam si išla duša oddýchnuť a nabrať síl do ďalšieho života. Opustiť na pár dní "svet" a naučiť a pripomenúť si ,čo treba. No a potom sa vrátiť domov s novými silami.
Čo sa stalo včera...už pred KPM som vedela,že trávim s Bohom strašne málo času.Strašne málo? Povedzme že žiaden čas. Že už mi to dávno prerástlo cez hlavu. Každodenný kolobeh: vstať, práca,tím,alebo nejaké stretko,spánok...stále dookola. A z toho: únava a agresivita.Niekedy som sa sama seba zľakla,že aké zlo sa vo mne nachádza. Keby som verila na minulé životy, tak poviem,že som bola tiger,alebo zlý pes, ktorý hrýzol a vrčal na každého za maličkosti.A ostalo mi to aj do tohto života.Ale neverím na minulé životy. Tak som si povedala "OK, je čas začať znova tráviť čas s Bohom"Ráno trochu a poobede po práci trochu viac. No tak pondelok som išla peke domov a bolo to fajn.Nič úžasné,ale čo už.No včera som pekne prišla domov pred tímom a ...nevedela som si spomenúť, načo som vôbec prišla.Čo som chcela.Fakt, úplné okno.Rozmýšľam hm hm a tak som si vzala knihu , ktorú musím už vrátiť do knižnice kvôli upomienke.(Inak tú knihu som si povedala, že už nebudem čítať,lebo je ...neviem o čom) a čítala som si a potom ...v autobuse cestou na tím mi došlo,že šak ja som chcela mať stíško. Trapas, stále nechápem ako sa dá zabudnúť, nechápem.

KPM

Ak nechcete ísť, tak nechoďte- povedal milý ujo vlakový sprievodca, ale možno vďaka tejto povzbudzujúcej vete, sme nastúpili. Natrieskaní vo vlaku, že stojíš len na jednej nohe a občas ich vystriedaš. Tak to vyzeralo na začiatku cesty do ZA. Ale nakoniec to nebolo až taká zlé, veď sme si aj miesto na sedenie našli a o to viac si vážili.

V Dome odborov nás privítali dvaja junáci z trochu chudobných dedinských pomerov, oblečení len v jednoduchých odevoch,ale zato s milým úsmevom. Dokonca boli takí slávni a zaujímaví, že dievčence sa s nimi fotili. Možno budú takto odteraz chodievať stále. Ale na druhý deň ,pre úspech odevov,sa k nim pridali ďalší ľudovo odetí ľudia. A lákali ďalších do hier.

Myslím, že toto boli len vonkajšie veci,ale KPM malo hlbší zmysel.Témou bolo:"Keď sa nedá, tak sa nedá" Čiže to, ako sa často pozeráme na veci, ktoré by bolo potrebné spraviť,ale...keď to sa fakt nedá...alebo dá?
Prvý mal tému Samo Lacho a zo začiatku trochu psychológie o vplyvoch, ktoré nás formujú a o reaktívnom a proaktívnom prístupe. O tom, že sa často trápime nad vecami, na ktoré nemáme vplyv, namiesto tých, ktoré môžeme ovplyvniť. Hovoril o Danielovi a Dávidovi a o tom, prečo išli v živote dalo by sa povedať tou správnou cestou.Lebo vedeli, kým sú a čo im bolo zverené.Vedeli, čo naozaj vedia a vzali za to zodpovednosť.
Ďalším rečníkom bol Dave Patty, ktorý hovoril o tom , že nechce sedieť s Bohom,ale chodiť s Bohom a že nemáme dávať Bohu posledný čas,ale prvý.To znamená ten,kedy máme najviac energie a vnímania-niečo ako prvotina.
V piatok večer nás uspával Danny Jones.Ale nie, neuspával, ľudia boli síce unavení,ale podľa mňa téma bola fajn. Hovoril o dvoch veciach,ktoré sú večné? človek a Božie Slovo.Tiež o tom, že sa nemôžeme páčiť všetkým a bojovať vo všetkých bojoch. Tiež o službe.Služba je ľudia a ľudia sú hriešni a vzťahy sú zložité a v Biblii neexistuje človek, čo má všetky vzťahy OK. Príkladom bol Dávid a jeho vzťahy doma a jeho prístup k ľuďom.Že sa nesnažil meniť človeka,lebo to dokáže len Boh.Správnou reakciou nie je odmietnutie človeka, ani pokus o jeho zmenu.
Sobota ráno a Miro Tóth s témou, ktorá by iste nikoho neuspala. Anka s Rinou sa vyjadrili, že je taký ,že len čakajú kedy vybuchne. Naozaj skvelý rečnícky prejav, škoda, že som si nepribalila aj slovník:-) Ale nie, téma bola super. Myslím, že o našej zodpovednosti v službe. O napätí medzi prítomnosťou a potenciálom. O tom, že nemáme poznať Božiu prítomnosť,ale nosiť Božiu prítomnosť. Boh od nás nechce veci, na ktoré nemáme a váži si viac človeka,ako jeho službu.A neporovnáva nikoho s nikým.Ak sa páčiš Bohu, záleží ešte na tom,komu sa nepáčiš? V službe máme urobiť svoju časť práce a použiť to, čo máme (5 chlebov a 2 ryby)Boh nás vystrojil modlitbou- stále otvorí cestu pre modliaceho sa človeka. Nemáme nikam ísť bez modlitby. Myslím, že práve táto časť jeho témy bola akoby z môjho srdca,lebo ja verím, že modlitba je zbraň a životný štýl. .Boh nám ešte dal Bibliu, sen a povolanie a zjavenie z prvej ruky. Moje svedectvo má moc,lebo je moje.Povedal, že nikto nemôže povedať, že jeho svedectvo je nudné,lebo zmenilo jeho život a tak nemôže byť nudné. Ešte jedna veta: malá vec je malá vec, veľká vec je veľká vec,ale vernosť v malých veciach je veľká vec.
Tsa keby som tu mala všetko napísať, čo bolo dobré na KPM,tak by som prišla o oči, ruky...nie,nedá sa všetko napísať. Ale bolo naozaj dobre.Rozmýšľam prečo bolo tak dobre-Preto,lebo som nič neočakávala? Preto,lebo som sa na KPM ani veľmo netešila a to znamená, že ma nič nemohlo sklamať? Kedysi som si myslela, že iba vtedy môžem prijať veci,keď mám dobrý čas s Bohom a čakám. Ale toto KPM zmenilo tento pohľad na vec. Bolo požehnané. Nie,nešla som tam so srdcom pre Boha,s dobrým vzťahom s Ním.Ale On tam už bol a všetko prichystal.Tešila som sa iba na chvály.Chvály v dave,kedy môžem byť sama s Bohom. Ale nielen chvály boli dobré,ale aj témy, scénky, Ferko, seminár,na ktorom som bola,jedlo, ľudia,ktorých som stretla,nedorozumenia v tíme, čas s rinou, spanie u Amy, plagátiky po stenách...Boh to požehnal a veľa veľa napomenul a hlavne celé to pre mňa smerovalo k potvrdeniu toho, na čo už dlhšie myslím.Najdôležitejšie je ísť za Bohom a potom prinášať to ľuďom.Pretože oni nepotrebujú nič iné.Posledná fotka je nápis na WC, už je tam odkedy chodíme na KPM.

Som rada, že som strávila veľa času s Rinou.Že som nebývala s tímom, že som s nimi bola presne toľko,koľko bolo treba. Že to bolo celé také slobodné.

Prvá noc

Nie, tento názov nepochádza z knihy "Právo prvej noci" Je to o tom, ako sme s Rinou mysleli,že pôjdeme spať do Hypertesca:-)
Mali sme spať u Amy, lebo nám nechala kľúče u Paige v ZA, zatiaľ čo ona bola na nejakej konfere v Chorvátsku. Lenže Paige nedvíhala mobil a ani na KPM nebola, tak Rina napísala Amy ,ale tá dlhšiu dobu neodpisovala.Samo Lacho nám poradil, stále volať Paige, lebo že on má už plný byt. Nakoniec Paige zavolala,ale kľúče nemala, vraj ich mal Gavin.Gavin je vraj v Kompase.Ale tam nebol,tak vraj v Kaplnke...tam tiež nebol,ale bol tam Zac a hurá Zac povedal, že má tie kľúče,ale ...doma a nemôže odísť.Tak sme čakali okolo 20 minút, kým príde Mike na striedanie Zaca a on nás potom odviezol až k Amy pred blok. A povedal, že Amy má byt na 1.poschodí a na schránke má napísané presné číslo bytu. na schránke nebolo nič a na prvom poschodí úplne iné meno:-).Na druhom boli dvere bez menovky.Hm tak Rina strčila kľúč a našťastie to boli tie pravé:-)
Obrázok je z kaplnky.

Krátke správy,lebo včera nešiel blog

Rozmýšľala som o tom,či sa náhodou nebudú posúvať ročné obdobia.Že zima začne neskôr a podobne.Lebo dnes zase sneží...chceeeem zelenú trááávuuu. A snežienkyyyy predávané načierno, alebo nabielo? A chcem tenkú vetrovku a jarný vzduch, ale v skutočnosti to nie je až také dôležité.Ale som si všimla,že ľudia sa radi sťažujú.To je asi povinnosť sťažovať sa na nepodstatné veci v oblasti počasia. Príklady: V lete je veľmi horúco, potom je zase chladné nepríjemné leto.Zima je pridlho, jar už nie je ako za našich mladých čias a podobne.Pripomína mi to trošku Izraelcov. Takže super,že dnes sneží, určite to má zmysel,ktorému neporozumieme.

Včera som prišla na to, čím budem,keď vyrastiem. Budem ujom údržbárom. Ujovia údržbári nosia montérky a sú vtipní. Chodia do bytov ľudí a opravujú pokazené veci. Sú veľmi šikovní a sú to kamošši. Takže už som našla svoje smerovanie na tomto svete. Musím to povedať rodičom, určite sa potešia.Kúpia mi montérky a nájdu mi údržbárske miesto.

Dva týždne som nebola na dedine,ale včera som tam bola asi tak 50 minút.Na otočku.Stihla som pohnevať Lauru , potriasť Barborku, zjesť pstruha s hranolkami (nie celého)...a ani neviem čo ešte. Také krátke návštevy sú fajn. Aj hranolky boli fajn,práve teraz by som si dala mňám.

Mládež? Čo povedať.Tak ako každú stredu sa začalo na minútu presne. Kopu ľudí sa zdieľalo a chvály trvali dlho,lebo sme nechceli prestať...Nie,bolo dobre.Myslím,že aj keď som si predtým myslela,že načo počúvať o niekom,kto už zomrel,ale bolo to dobre. Myslím,že jedným z dôvodov, prečo som si z toho mohla vybrať veci pre seba bolo to,že som nesprávne postoje dala Bohu.To mi ukázalo a ešte viac ma presvedčilo o tom, že modlitba má moc. Že aj keď niekedy je to úplne ako hovorenie do steny, má to zmysel.Skôr by som povedala, že rozhovory s niektorými ľuďmi,ktorí sú telesne prítomní,ale myšlienkami inde,je hovorenie do steny. Chcela by som sa naučiť počúvať človeka,s ktorým sa rozprávam,lebo nezáujem zraňuje.A hlavne to,keď niekomu niečo povieš a on sa ťa na to isté opýta na druhý deň. Také veci sa stávali s Džankou,ale nikdy nie vo vážnych veciach.Len v hlúpostiach. A to neubližuje.Takže mali by sme sa navzájom viac vnímať. A nepýtať sa dvakrát to isté. Myslím, že tak by sme prijali aj veľa vecí do života.

Kniha

Čítam knihu "Úchvatná" Je to o srdci ženy. Najprv bola na Slovensku kniha "Divoký v srdci " To bolo o mužoch a teraz konečne preložili aj túto druhú. Kniha hovorí o hlbokých veciach,ktoré sa skrývajú v srdciach žien.Ktoré si ani neuvedomujú a ktoré si často nesú z detstva. Zranenia, ktoré po odhalení ukážu skutočnú krásu ženy.
Táto kniha nie je len pre ženy,ale aj pre mužov. Jedným z dôvodov prečo by si ju mali prečítať je to, že sa často sťažujú, že nechápu ženy. Ale keby chceli aspoň trochu pochopiť, tak by sa o to snažili a toto je príležitosť. Aj keď čítanie niekedy bolí.(To bolo ironické,pardón)
A druhý dôvod na prečítanie je to, že kniha skvelým spôsobom poukazuje na úžasnú Božiu lásku. A to takým spôsobom,ako som nikdy nepočula.Naozaj,uvedomila som si,ako k nám Boh hovorí,ako nám prejavuje svoju lásku.Lebo len On sám vie,čo sa mi páči, z čoho sa teším,keď to vidím...Vie to preto,lebo najlepšie pozná moje srdce. Vie,že keď zafúka teplý voňavý vietor,tak sa poteším,alebo keď ideme cez slnečnicové pole.Teplý piesok, biele vločky, pohľad z hory, dážď, pekná vôňa, mäkké šteniatko...čo ja viem, veci,o ktorých vie len Boh,že tešia srdce. A také veci sú prejavom Jeho lásky. Teraz,keď to viem,viac sa môžem tešiť z týchto malých skvelých darčekov. A Jeho prejavy sú tak pre chlapcov,ako aj pre dievčatá. Toto je taká malá reklama na knihu:)

Others first

Hej,tak by to malo byť? Blbosť. Kto by dával dakoho pred seba.Veď od maličkého veku som predsa ja centrom slnečnej sústavy. A ešte k tomu, keď niekoho uprednostním, tak mi druhí povedia,že som hlúpa. Kto sa netlačí dopredu, ten nikdy nič nedokáže a svet ho pohltí, utopí sa, stratí sa a nikto si to nevšimne.
Ach tento svet nie je pre ľudí, ktorí sa nechajú vytlačiť z popredia. Ale zaujímavé je, že svojím pokojom a pomocou druhým často provokujú iných. A ľudia si k nim prídu po radu.
Na víkendovke odznelo veľa zaujímavých myšlienok.Napríklad,že keď dávam druhým prednosť, nekráčam aj cez mŕtvoly,tak zanechávam za sebou vďačných ľudí.Ale keď kráčam násilne,tak potom ,keď všetko padne,tak mi nemá kto pomôcť. Lebo za mnou ostávajú mŕtvoly.
No okrem rozmýšľanie sme robili aj iné aktivity.
Páčilo sa mi sánkovanie sa,lebo sme robili hada.Aj keď sme nikdy všetci nezišli dole.Najhoršie bolo vidieť, že ooo už je zle,keď človek vpredu vybočil.Tí, čo nestihli, stali sa obeťami saní idúcich za nimi.Večer si spočítali modriny.Našťastie sa nič nestalo.
Tiež sme na svahu stretli ľudí v tradičných odevoch a na drevených lyžiach.S Rinou sme sa zamýšľali nad tým, či sa to oni tak stále neobliekajú a naše vetrovky sa im zdajú čudné:)
Keď sme sa zviezli dole sankárskou dráhou, vrhli sme sa na koláče a zmočili sme kreslá a stoličky v cukrárni,kedže ani naše nohavice neboli suché.
Večer nám o tom,ako žije, porozpával Vladko.Hovoril o tom, čo ponúka Slavkov a aký je život v komunite. Ponúkal našim kecákom aj takú možnosť, keby sa náhodou nedostali na výšku. Neviem, či ich to zaujalo.Lebo väčšinou vyzerali,akoby spali. Po téme sa Marcel pokúšal o radošincov, či o čo,ale sme sa presunuli pozerať film"Samotáři". Opis filmu? Vyberte si jednu postavu,ktorej charakter je ako vy.Lámala som si hlavu,ktorému charakteru sa blížim. Jeden je fajčiar marišky,totálne vymletý, že si napamätá ani to,že má dievča,ktoré odišlo na návštevu k tete. Ďalší je šibnutý lekár,ženatý, čo prenasleduje ženu,do ktorej je zaľúbený. Ďalší drogový díler,všetko kameruje, pravdepodobne bez citov,strieda ženy,lebo je to normálne. Ďalšou bola cudzinka,čo prišla do CZ,lebo tam pristáva vraj UFO,ale v skutočnosti hľadala svojho otca. Potom chalan, čo robí v rádiu,maľuje si oči jak indián a púšťa v rádiu samé bludy a vylieva si dušu.A potom dievča, ktoré neviem zaradiť. Musela by som si ten film pozrieť zas,aby som úplne pochopila what is going on.
Takže...v nedeľu ráno nám niečo porozprával Marcel,potom sme si urobili koláž na tému"Aký som a aký by som chcel byť vo vzťahu k iným", potom nám Rina rozdala úlohy na ďalší týždeň a pobalili sme sa...dovidenia Slavkov.

keby bolo keby...

Chris Tomlin je kamošš. Ne moj kamošš, ale tak,ako väčšina umelcov dokáže vyjadriť moje myšlienky celkom vzhľadným spôsobom.On konkrétne hudbou. A je celkom zaujímavé počúvať, ako niekto vraví, či spieva to, na čo myslí dakto iný.

I want to live like there's no tomorrow (chcem žiť tak, akoby nebol zajtrajšok)
I want to dance like no one's around (chcem tak tancovať, akoby nikto nebol nablízku)
I want to sing like nobody's listening (chcem spievať tak, akoby nikto nepočúval)
Before I lay my body down (kým zomriem)
I want to give like I have plenty (chcem dávať, akoby som mal strašne veľa)
I want to love like I'm not afraid (chcem ľúbiť, akoby som sa nebál)
I want to be the man I was meant to be (chcem robiť to, na čo som určený)
I want to be the way I was made (chcem byť taký, ako som bol stvorený)

Tak potichu si myslím, že každý človek túži po tom,aby sa oslobodil. Od všetkého, čo vytvoril tento svet.Aby dokázal robiť tie veci, o ktorých spieva CHT. Pamätám si, že keď sme boli s Rinou vo Fínsku,tak som si tam často len tak pospevovala.Cítila som slobodu,aj keď doteraz neviem od čoho. Možno od škatuľky, do ktorej patrím doma. Myslím, že tie škatuľky sú všade. Aj v nedeľu som sa o tom rozprávala s N., že keď je niekto iný, hneď vyčnieva z radu.A to tak vo svete,aj medzi kresťanmi. Najúprimnejšie stvorenia na svete sú deti.Dokážu byť strašne kruté, ale nebojme sa.Šak oni sa čoskoro naučia "držať ústa" (pôvodne som tam chcela napísať iné slovo:) Čítam knihu, kde sa píše,že prečo je na svete toľko zranených žien a mužov? Preto, lebo bolo toľko zranených dievčatok a chlapčekov.
Chcem byť ako dieťa a už sa teším ,keď naše malé dievčatko začne loziť a chodiť a budeme sa šmýkať po podlahe a keď nebudú nablízku dospelí, tak aj po zábradlí. Keď znova dostanem šancu učiť sa od dieťaťa úprimnosti.

Neprispôsobiť sa!

Mama povedala už niekoľkokrát, že ma zle vychovali. Slušne, ohľaduplne a citlivo.Som schopná vyvrátiť všetky tieto slová, lebo nesúhlasím ani s jedným,ale súhlasím so slovom "naivná". Najprv ma to hnevalo, že to nie je pravda,ale v poslednom čase som si uvedomila jednu vec. Chcem byť naivná. Chcem dodržiavať pravidlá, ktoré ľudia už dávno prehliadajú- napríklad počkať si na zelenú pri prechode cez cestu, aj keď všetci idú. Nechcem sa naučiť robiť nenápadné obchodné úlety, klamstvá, krádeže. Chcem sa naučiť vravieť čistú pravdu.
Včera sme mali malú oslavu tu v práci. A téma chvíľu bola asi taká, že v ktorom bare kto aké poháriky,či taniere ukradol,lebo sa mu páčili. A že jednu trápilo svedomie a musela vrátiť. Nepovedala som pol slova,lebo ma to trochu prekvapilo. Naposledy som ukradla hračky z kindervajíčok a potom ma naši potrestali. Môj brat ukradol vysielačky a pamätám si,že sme sa s nimi nikdy nehrali,lebo nechcel a ani ja som sa nechcela hrať s tými hračkami,lebo pri pohľade na ne som mala výčitky. Minule som si kupovala pirôžky a namiesto 4 kusov, mi dal 5. Niekoľko dní ma to hnevalo,kým som sa na to vykašlala. A sú aj iné veci,ktoré ani nespomeniem. Ale hlavnou myšlienkou je,že si prajem,aby všetci kresťania na svete túžili ostať neprispôsobiví tomuto svetu a aby dokázali stáť za pravidlami. Nielen medzi priateľmi,ale hlavne v kruhu ľudí, ktorí už ani nevedia,aké tie pravidlá boli.

Daj pokoj

Zo slovníka: indifferent, indolent, nonchalant, stolid, slack, supine, regardless...it is me. Ku všetkému, teda skoro všetkému, čo sa deje. No a čo, že na mládež príde dakto nový a nevieme, ako sa cíti. No a čo, že dakoho pozvem a potom sa mu ani neprihovorím. No a čo, že bezdomovcom je zima.No a čo, že ľudia nemajú peniaze .No a čo, že sa nikam nepohneme,kým nebudú skupinky.No a čo, že ľudia nedodržiavajú sľuby.No a čo, že sa šíri vtáčia chrípka.No a čo, že treba nadchnúť ľudí do modlitieb. Je to úplne jedno. Svet sa točí aj tak. Jar, leto,jeseň a zima prídu aj bez toho,aby sa hocičo z tých vecí zmenilo.Aj zajtra príde ďalšie ráno. A o týždeň ďalší pondelok. Kolotoč. A stále bude niekto, kto nemá, čo jesť. Stále príde dakto nový a odíde bez toho,aby sme si to všimli.Stále niekto niekoho pozve a nestihne sa mu prihovoriť. Stále bude nejaká choroba. Stále stále stále ...nič sa nezmení.

Ja ani neznam o čom to je,asi o vtáčej chrípke a inom

Včera na ulici v strede mesta ležal mŕtvy vták sýkorka. Ľudia ho obchádzali. Mne napadli hneď všetky správy o tom, že keď sa také niečo nájde,tak to treba hlásiť. A hlavne, že to netreba brať do rúk. Strašne som ho chcela zobrať do rúk a uvidieť, čo sa potom stane. Ale nakoniec som ho obišla...Keď som bola malé dievča, tak voľné chvíle som trávila hraním sa s kamarátmi z dediny. Našim obľúbeným miestom bola "Dračia skala" a "Ulička". Netuším,prečo sa to miesto volá "Dračia skala", keď to žiadna skala nie je a žiadneho draka som tam nikdy nestretla. Je to taký kopec z hliny hneď pri cintoríne a nie je tam nič zaujímavé a mám taký pocit, že to už zarástlo. No pre nás to bolo úžasné miesto skoro v lese, kde sme utekali hneď po splnení povinností , niekedy aj predtým. No a "Ulička" je taká cesta do lesa,na jej okrajoch rastú stromy a vlastne "Dračia skala" je je súčasťou. Niekedy, keď sa mi nechcelo pomáhať doma,tak som povedala,že idem pásť ovce (áno,mali sme asi 3 ovce) a vzala som ich na "DS".To bolo namáhavé vytiahnuť ich hore,skoro som ich udusila (tie ovce mali také obojky,aby som ich mohla viesť) Potom som ich uviazala o cintorínsky plot a bola som voľná.
Okrem týchto miest na hranie, stála v dedine stará zvonica. Bola celá z tmavého dreva a vo vnútri bol smrad,lebo niektoí ľudia z dediny ju asi používali ako WC.Zadná stena bola už bez dosiek,teda skoro nebola.Dnu bol povraz, za ktorý, keď sa potiahlo, začal zvoniť zvon. Myslím, že to sme nerobili,lebo by sme obsiahli od obyvateľov. Používali sme ju ako väzenie pri našich hrách. To teda bolo väzenie, kde musel byť ešte jeden strážca,lebo väzni mohli v pohode zdrhnúť.
Vedľa zvonice stál starý opustený dom. Niekoľkokrát sme tam vliezli cez okno.Ale nikto nás nesmel vidieť,lebo ten dom ,aj keď bol opustený, nebol celkom bez vecí. Nanosili sme si sam cigarety,ktoré vyhodil predavač z obchodu. Asi už boli po záruke a bolo ich niekoľko balení. V dome nebolo veľa vecí na obzeranie, bol na rozpadnutie. Raz sme tam našli hniezdo s malými vtáčikmi. Mala som kamaráta, ktorý to hniezdo zhodil. Jedného malého vtáčika bez peria som zachránila. Bol úplne maličký a stále pípal. Odišla som z toho domu a priniesla som vtáča domov. Myslím, že som si vymyslela niečo,že kde som ho našla a dali sme ho do hniezda ,ktoré bolo na záhrade. Plánom bolo, že ho budem kŕmiť,alebo že sa o neho nejaký iný vták postará. Tak som celé poobedie chodila okolo hniezda a strážila vtáčika. Na druhé ráno tam už nebol. neviem, čo sa stalo,možno ho zjedla mačka,možno zomrel,ale už som ho nikdy nevidela. Vlastne k tomu zážitku s vtáčikom som sa chcela dostať,lebo si myslím, že keby teraz dakde našli nejakého mŕtveho, tak by ho hneď obvinili z chrípky a keby sa s ním nejaké dieťa hralo,hneď by ho podrobili vyšetreniam. Myslím, že niekedy bolo na svete jednoduchšie.

So zlepenými očami

Pesnička na dnešný deň je "Pane príjmi ma" Lebo sme ju mali včera na mládeži a potom som ju aj doma vyhrabala a slová v nej sú naozaj na zamyslenie.

Zykla som si,že ráno si už nerobím stíška,lebo mi to pripadalo úplne odveci otvoriť Bibliu, niečo si prečítať, zavrieť Bibliu a po pár sekundách nemať ani potuchy,čo som v polospánku čítala. No a tie modlitby so zavretými očami...ani nehovorím. No dnes som si tú knihu otvorila a tu je to:
"Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí"

Spomenula som si,ako sme raz mali "stíško" v škole a spolužiačka prečitala tento text a potom namiesto slova "láska", doplnila nejaké meno, napríklad "Katka". No a ja som dnes ráno začala škrtať:
Katka je trpezlivá- no tak na 49% (vyškrtnuté),
-- // -- je dobrotivá - ani neviem, čo to znamená,ale podľa všetkého vyškrtnuté
-- // -- nezávidí - vyškrtnuté
-- // -- nevystatuje sa- no tak tomu dávam 60%, to znamená, že celkom prešlo,lebo neviem či som to správne pochopila, ale keď ide o vychvaľovanie sa, tak to ma nebaví :)
-- // -- nenadúva sa- podobne, ale keby tu išlo o pýchu, tak vyškrtnuté
-- // -- nie je neslušná - totálne vyškrtnuté, ach joj dakedy si treba nielen zahryznúť do jazyka,ale celkovo ho odhryznúť
-- // -- nie je sebecká- nad tým je zbytočné sa vôbec zamýšľať
-- // -- nerozčuľuje sa- ach joj, ono to ani nie je až také viditeľné, ale niekedy závidím psom, že môžu vrčať, hrýzť a proste zúriť. Lebo keby to robil človek, tak by ho navliekli do kazajky,ale aká by to bola úľava poriadne sa vyzúriť.
-- // --nezmýšľa zle - teraz sa musím zasmiať,lebo v tomto bode mínus 5%, čiže neprešlo
-- // -- neraduje sa z neprávosti - no keď to premením do normálnej reči,tak sa asi jedná o škodoradosť a to prešlo len na 50%,lebo škodoradosť je vraj najväčšia radosť. Ale závisí od toho, komu sa niečo zlé stane, preto tých 50%
-- // -- teší sa s pravdou - ako kedy, ale asi tak na 65%
-- // -- všetko znáša - tomto bode neviem,kde je hranica medzi tým, že si človek nechá po sebe šliapať a kde je to zdravé. Takže sa neviem vyjadriť. Znesiem dosť,ale nie všetko
-- // -- všetkému verí - ani náhodou. Dôveruj,ale preveruj:-) Tento bod neprešiel,lebo mu celkom nerozumiem.Čomu všetkému treba veriť??
-- // -- všetkého sa nádejá - neznám
-- // --všetko pretrpí - ani náhodou

Takže potom som zavrela Bibliu a uvedomila som si ešte viac, ako veľmi potrebujem Boha a s týmto "povzbudením" hurá do ďalšieho dňa. "Pane príjmi ma"

Poďme sa rozprávať

Dnes ráno sa mi chce rozprávať,ale kedže tu nikto nie je,tak nemám s kým. V rámci myšlienky,že každý deň patrí nejakej pesničke, dnes to bude pieseň "Čím to je" od "No name" a prečo? Lebo ju práve hrajú v rádiu. Možno sa cez deň pesnička zmení, no zatiaľ to nechám tak. Však má celkom zaujímavé slová :-)
Počúvam, že na vtáčiu chrípku ochorela mačka. Nooo čo si má človek o tom myslieť. Viem,že to nie je smiešne,ale ...je to smiešne. Kto vie,ten vie,aký mám vzťah k mačkám. Mňaaau.

Včera som mala deň z kategórie "behanie" Z práce domov na otočku a hneď do mesta a do nemocnice a na tím. Cestou na tím som stretla jedno dievča, čo kedysi chodievala na mládež .Volá sa Lucka a bola na zastávke aj so svojím malým synom. A ten bol taký zlatý.Vôbec sa nehanbil dávať mi otázky,že ako sa volám, kam idem a kde bývam. On sa volá Jakub a kde býva tu nebudem písať. Ale páčilo sa mi,že sa vôbec nebál pýtať sa,aj keď sme sa v živote nestretli. Možno preto sa mi to páčilo,lebo ja som bola nenormálne hanblivé decko,dokonca som ľuďom ani nezdravila a pýtať sa ich otázky by mi už vôbec nenapadlo. Pamätám si,ako mi rodičia vraveli, že chlapci sa vedia pozdraviť už zďaleka a ja nič.(Chlapci- moji bratia) No nejak som sa to naučila, aj keď dakedy ani teraz nezdravím,načo:-) Niekedy je to zbytočné plytvanie energie.

Na tíme sme pripravovali víkendovku,ktorá bude už o chvíľku. Budeme sa snažiť kecákom povedať, že druhí majú prednosť, že si majú navzájom pomáhať. Rozmýšľali sme o tom,ako by sme im išli príkladom,ako napríklad niesť niekomu batožinu, či otvoriť mu dvere. A prekvapilo ma to,že hlavne chlapci mali pripomienky k tomu, že majú niekomu niesť vak,alebo ho pustiť dopredu. Chlapci, čo by mali ísť príkladom a nielen na víkendovke,ale stále. Naozaj si už myslím,že slovo "gentleman" bude patriť medzi slová, ktoré sa používali kedysi v minulosti a v tejto dobe nemajú žiaden zmysel. V tom prípade chcem žiť v minulosti.